O prácu sa musia báť už aj mladí a budúce matky

Diskrimináciu na pracovisku pociťujú Slováci viac ako ostatní ľudia v Európskej únii. Najčastejším dôvodom je vek, v poslednom čase však stúpa znevýhodňovanie mladých matiek, prípadne žien, ktoré sa na materstvo chystajú.

Ilustračné foto

Autor: Marek Velček

Odborníci pripisujú diskriminačné javy najmä hospodárskej kríze, ktorá skresala počet voľných pracovných miest a uvoľnila ruky zamestnávateľom pri výbere podriadených. Ďalším dôvodom je aj prístup samotných zamestnávateľov.

Pre niektoré firmy je „starý“ a „neformovateľný“ už 35-ročný vysokoškolsky vzdelaný muž, ktorý má na výkon obsadzovanej pracovnej pozície všetky odborné aj osobnostné predpoklady a navyše aj prax.

„Po pohovore mi zagratulovali, že som uspel. Po týždni mi však napísali list, že ma neberú. Dôvod, že mám nad tridsať, mi iba tajne prezradila sekretárka personalistu,“ opisuje svoju skúsenosť Bratislavčan, ktorý chce zostať v anonymite. Aj keď sa pôvodne chcel proti odmietnutiu brániť, napokon to vzdal. „Nemal som nijaký dôkaz,“ uviedol.

Podľa výskumov Eurobarometra sa s prípadmi diskriminácie pri hľadaní zamestnania či na pracovisku stretol takmer každý Slovák. Jej formy sú rozmanité, k najohrozenejším skupinám však dlhodobo patria staršie vekové ročníky, ženy, zdravotne postihnutí, Rómovia či cudzinci. Známe sú tiež postihy pre vieru, sexuálnu orientáciu, politické zmýšľanie a podobne.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zaznamenáva ročne asi 1 500 podnetov namietajúcich diskrimináciu v pracovnom prostredí. „Najčastejšie sa týkajú nerovnakého prístupu k získaniu zamestnania, odmeňovaniu, kariérnemu postupu či prepúšťaniu,“ hodnotí pracovníčka centra Daniela Gemerská.

Novinkou posledného obdobia je podľa Gemerskej veľký nárast diskriminácie žien z dôvodu tehotenstva a materstva. „Za ostatné dva roky sa tiež zdvojnásobil počet sťažností na obťažovanie vrátane sexuálneho,“ zdôrazňuje. Objavujú sa však aj stále nové a skrytejšie formy diskriminácie – napríklad prenasledovanie osoby, ktorá poukázala na nezdravé javy na pracovisku, či nabádanie nadriadeného, aby kolega šikanoval kolegu. Niektoré zahraničné firmy dokonca priniesli na Slovensko metódy v domovských krajinách bežné, no u nás zaváňajúce týraním, napríklad drobné telesné tresty či zákaz odbehnúť si mimo prestávky na WC.

„Len asi tretina podaných sťažností je však vhodná na ďalšie riešenie,“ tvrdí Gemerská. Zvyšok podľa nej buď nespĺňa diskriminačné kritériá, alebo sťažovateľ odmietne konfrontáciu so zamestnávateľom, ktorá je podmienkou zriadenia nápravy. Pre ľudí z regiónov, kde je núdza o prácu, je možnosť následnej straty zamestnania „z organizačných dôvodov“ priveľký strašiak.

Právo na rovnosť a prístup bez akéhokoľvek znevýhodňovania patrí k základným ľudským právam. Na Slovensku ho občanom zaručuje nielen ústava a medzinárodné právne dokumenty, ale aj osobitný antidiskriminačný zákon z roku 2004. Kto sa v zamestnaní cíti diskriminovaný, môže podať sťažnosť aj priamo zamestnávateľovi a žiadať o nápravu. Sťažnosť súvisiacu s hľadaním zamestnania možno zase adresovať na príslušný úrad práce či inšpektorát práce.

„Krajnou možnosťou je obrátiť sa na súd,“ radí Alena Kotvanová z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť. Vtedy je však podľa nej vhodné zhromaždiť si čo najviac dôkazov – hoci aj nahrávku z pracovného pohovoru, e-mailovú komunikáciu so zamestnávateľom a pod. Ak súd uzná ich opodstatnenosť, dôkazné bremeno sa presúva na zamestnávateľa.

„Legislatívne aj inštitucionálne nástroje na potláčanie diskriminácie sú na Slovensku na štandardnej úrovni. Problémy sa však vyskytujú pri praktickom uplatňovaní práva,“ hovorí Kotvanová. Za vhodnejší postup, ako brániť sa na súde, preto považuje využiť mediáciu.

Skúsenosti s diskrimináciou na trhu práce

• s diskrimináciou v pracovnej oblasti má skúsenosti takmer každý Slovák, k najčastejšie uvádzaným patrí znevýhodňovanie pre vek, pohlavie, etnickú príslušnosť, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu a náboženstvo
• až 69 percent Slovákov považuje za najrozšírenejšiu formu diskrimináciu pre vyšší vek, v Európskej únii si to myslí 48 percent obyvateľov
• na diskrimináciu pre pohlavie poukazuje 35 percent Slovákov, v Európskej únii je to len 19 percent
• Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zaznamenáva ročne 1 500 podaní z dôvodu takejto diskriminácie, z čoho asi 38 percent uzná ako odôvodnené
• za posledné dva roky sa rapídne zvýšil počet podaní namietajúcich šikanózne správanie na pracovisku v podobe mobbingu a bossingu (konania kolegov alebo nadriadených v rozpore s dobrými mravmi)

Zdroj: Výskumy Eurobarometra, údaje SNSĽP, www.diskriminacia.sk