O každú jednu dávku treba osobitne požiadať na tlačive Sociálnej poisťovne, ktoré sa vyplní v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak dôjde k pracovnému úrazu, alebo je zistená choroba z povolania a zamestnanec je dočasne práceneschopný, odovzdá Sociálnej poisťovni príslušnú časť tlačiva dočasnej pracovnej neschopnosti.
„Pre naše účely je to druhá časť tlačiva, na ktorej je vyznačené, či si uplatňuje nárok na nemocenskú dávku, alebo úrazový príplatok,“ hovorí riaditeľ odboru úrazového poistenia Sociálnej poisťovne Štefan Brunovský (ďalšie informácie nájdete v rozhovore so Štefanom Brunovským .v článku Dávka vždy zohľadňuje mieru zavinenia)
„Keby nešlo o pracovný úraz, nemal by nárok na úrazový príplatok. Keď však ide o pracovný úraz, potom okrem nemocenskej dávky si na tejto časti vyznačí aj to, že sa uchádza o úrazový príplatok.“ Súčasne upozorňuje, že Sociálnej poisťovni, v prípade uplatnenia si nároku na úrazovú dávku robí problém, ak jej zamestnávateľ nepošle oznámenie o vzniku poistnej udalosti včas, pretože zamestnávateľ je povinný zo zákona takéto oznámenie zaslať vrátane záznamu o pracovnom úraze.
„Oznámenie o vzniku poistnej udalosti dostávame niekedy až po niekoľkých týždňoch trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Potrebovali by sme ho od zamestnávateľa najneskôr do troch dní odkedy sa o vzniku úrazu dozvedel, keďže sú na ňom dôležité údaje. Z neho sa dozvieme, aký mal zamestnanec v rozhodujúcom období denný vymeriavací základ, ale je na ňom uvedená aj prípadná miera jeho zavinenia. Mieru zavinenia určuje zamestnávateľ na základe vyšetrovania úrazu Inšpekciou práce, alebo ju určí sám zamestnávateľ, ak zistí, že zamestnanec porušil povinnosti vyplývajúce z predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“
Zákonník práce presne stanovuje, za akých podmienok sa zamestnávateľ môže čiastočne alebo úplne zbaviť svojej zodpovednosti a musí to aj preukázať.
„Napríklad, ak jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo požitie alkoholu, to znamená, že jeho zamestnanec utrpel úraz pod vplyvom alkoholu a zamestnávateľ urobil všetky opatrenia, aby predišiel takému konaniu zamestnanca. Zamestnávateľ nám oznamuje mieru zavinenia zamestnanca v percentách. V uvedenom prípade sa zamestnávateľ môže úplne zbaviť svojej zodpovednosti preukázaním, že úraz si spôsobil poškodený vlastnou vinou.“
Rovnako, ako ďalej hovorí Brunovský, je to aj pri dopravných nehodách, ku ktorým došlo počas služobných ciest, keď polícia napríklad dospela k záveru, že jedinou príčinou dopravnej nehody bola neprimeraná rýchlosť vodiča.
„Alebo ak inšpekcia práce zistí, že napriek tomu, že bol zamestnanec preukázateľne poučený, vybavený osobnými ochrannými prostriedkami a zamestnávateľ vykonával kontrolu, konal v rozpore s predpismi, a teda jediný zodpovedný za vznik škody je on sám. V takom prípade, aj keď mu vznikne nárok na úrazovú dávku, nie je mu vyplatená, lebo za úraz nezodpovedá zamestnávateľ v plnej miere. Čiže my berieme do úvahy mieru zavinenia poškodeného,“ vysvetľuje zákonné podmienky vyplatenia dávky Brunovský.
Ak Sociálna poisťovňa má k dispozícii potrebné údaje, môže poškodenému vyplatiť úrazový príplatok. Keďže prvých desať dní práceneschopnosti dostáva poškodený náhradu mzdy od zamestnávateľa a to prvé tri dni 25 percent a ďalších sedem dní 55 percent svojho denného vymeriavacieho základu, a od jedenásteho dňa práceneschopnosti dostáva zo Sociálnej poisťovne nemocenskú dávku vo výške 55 percent tohto základu, úrazový príplatok sa dopláca vždy tak, aby počas celej doby jeho práceneschopnosti dostával denne 80 percent svojho vymeriavacieho základu v prípade, že zamestnávateľ v plnej miere zodpovedá za pracovný úraz.
„Z úrazového poistenia dostáva poškodený zo Sociálnej poisťovne prvé tri dni 55 percent a potom od štvrtého dňa až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti 25 percent denného vymeriavacieho základu, pre účely úrazového poistenia je neobmedzený a vychádza z príjmu zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmu fyzických osôb v rozhodujúcom období,“ vysvetľuje ďalej Brunovský.
Poškodený má nárok na úrazový príplatok najviac rok, ale len za predpokladu, že sa celý rok lieči zo zdravotných následkov spôsobených pracovným úrazom. Ak sa dočasná pracovná neschopnosť skončí, musí, ak má v dôsledku úrazu pokles svojej pracovnej schopnosti vyšší ako 40 percent, opätovne v pobočke Sociálnej poisťovne na osobitnom tlačive Sociálnej poisťovne požiadať o úrazovú rentu.
„Komunikuje s lekárom a ten mu povie, kedy skončí jeho práceneschopnosť a či na následky pracovného úrazu bude mať zníženú pracovnú schopnosť. Už na základe tejto informácie môže požiadať o úrazovú rentu. Našim posudkovým lekárom však nebude posúdený skôr, pokým nebude skončené liečenie. V podstate zamestnanec môže kedykoľvek požiadať o úrazovú rentu, ale my nemôžeme konať, ak nebude skončená dočasná pracovná neschopnosť, kým nebudeme mať potvrdenie, že je liečba skončená a napriek tomu má zdravotné následky z pracovného úrazu. Úrazová renta zmierňuje finančné následky pracovného úrazu,“ hovorí Brunovský. Na rozdiel od predchádzajúceho systému odškodňovania, keď sa nepodávala žiadosť a nevydávali sa rozhodnutia o nároku a výplate dávky, v súčasnosti sa už vydávajú rozhodnutia v konaní na základe podanej žiadosti. Od podania žiadosti Sociálnej poisťovne plynie príslušná lehota na vydanie rozhodnutia.
Čo treba vedieť o úrazovom poistení zamestnávateľa
1. Sociálna poisťovňa vyplatí oprávnenej osobe po splnení zákonom stanovených podmienok tieto dávky:
- úrazový príplatok
- úrazovú rentu
- jednorazové vyrovnanie
- pozostalostnú úrazová renta
- jednorazové odškodnenie
- pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné
- rekvalifikáciu a rekvalifikačné
- náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
- náhradu nákladov spojených s liečením
- náhradu nákladov spojených s pohrebom
2. Nemôže sa súčasne vyplácať úrazová renta, úrazový príplatok, rehabilitačné a rekvalifikačné.
3. Pri viacerých pracovných úrazoch alebo chorobách z povolania a súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu viacerých úrazových rent vypláca sa iba jedna, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia – pri rovnakej sume tá renta, ktorú si poistenec zvolil.
4. Zmeny pracovnej schopnosti spôsobenej pracovným úrazom opätovne posúdi posudkový lekár – ak bude na základe nového posudku zistený iný pokles pracovnej schopnosti než ten, na základe ktorého bola určená úrazová renta, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.
5. Ak podľa posudku zmena poklesu pracovnej schopnosti nedosiahne viac ako 40 %, zanikne nárok na úrazovú rentu. Ak je pokles pracovnej schopnosti určený posudkovým lekárom v rozsahu od 10 % do 40 %, bude mať poškodený po zániku nároku na úrazovú rentu nárok na priznanie jednorazového vyrovnania.
6. Ak sa v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania opäť zhorší zdravotný stav a tým aj poklesne pracovná schopnosť a podľa posúdenia posudkovým lekárom by opäť presiahla hranicu 40 %, vznikne poškodenému opäť nárok na úrazovú rentu.
7. O každú dávku úrazového poistenia treba žiadať osobitne, a to v pobočke Sociálnej poisťovne.
ZDROJ: www.socpoist.sk