Z celkového počtu nezamestnaných okolo 90 a viac percent je bez práce kratšie ako pol roka, maximálne do roka, pričom percento nezamestnaných dlhšie ako rok sa pohybuje pod hranicou 2,5 percenta a menej.
Najviac absolventov je bez práce v septembri, najmenej v apríli a máji. Samozrejme, tento vývoj spôsobuje skončenie dochádzky na všetkých typoch škôl. No nie všetci vysokoškoláci sú pri hľadaní práce po skončení štúdia úspešní.
Najviac nezamestnaných je zo skupiny spoločenských vied, druhou veľkou skupinou sú podľa výskumov Ústavu informácií a prognóz školstva absolventi technických smerov. Dôvodom nie je ani tak ich neprispôsobivosť trhu práce, ale štúdium ich končí veľa. Keď je absolventov veľa, majú častejšie problém zohnať prácu alebo zoberú takú, o ktorú nemajú záujem, alebo nebola cieľom ich štúdia.
Čím nižší je podiel vysokoškolsky vzdelaných, tým je väčšia šanca nájsť si kvalifi kovanú prácu vo vyštudovanom odbore.
Na druhej strane v krajinách s vysokým podielom vysokoškolákov sa uplatňujú absolventi vysokých škôl dosť často na pracovných miestach s nižšími kvalifikačnými nárokmi a vysokoškolské vzdelanie prestáva byť dostačujúcou podmienkou na dobré uplatnenie sa na trhu práce. Podobná situácia nastáva, keď štruktúra študijných programov a odborov flexibilne nereaguje na požiadavky ekonomiky a trhu práce.
V čom je možná príčina? Ak porovnávame situáciu s ostatnými štátmi OECD, zdá sa, že slovenskí vysokoškolskí študenti študujú na verejných vysokých školách príliš dlho a často v študijných programoch, ktoré ich nepripravujú dostatočne pre prax. Je to neefektívne využívanie verejných financií, ale aj času študenta a zároveň určité riziko, že značná časť študentov získa vzdelanie, ktoré sa ťažko uplatňuje v pracovnej sfére.
V krajinách, kde sa realizujú bakalárske programy dlhé roky (ako napr. v USA alebo vo Veľkej Británii) pokračuje necelá tretina absolventov bakalárskeho štúdia v magisterských programoch. U nás je situácia takmer opačná a základom je otázka, akú profesijnú kvalifi -káciu je možné získať v prvom – bakalárskom stupni štúdia.
Podľa prognostických odhadov by počet novoprijímaných na vysoké školy mal kulminovať okolo roku 2010 a v primeranom časovom odstupe aj počet absolventov.
Po roku 2015 by sa mala situácia stabilizovať a očakáva sa skôr pokles. Treba však počítať s rôznymi faktormi, ktoré môžu prognostický pohľad ovplyvniť a meniť, napr. demografický a ekonomický vývoj, prístup ku vzdelaniu a jeho flexibilita.