V praxi by to mohlo znamenať aj to, že by sa úmerne kratšej výpovednej lehote ľuďom znížilo aj odstupné. Dnes je výpovedná lehota dvoj–, prípadne trojmesačná, podľa toho, ako dlho človek pre firmu pracoval. Zákony zaručujú ľuďom aj odstupné vo výške dvoch, resp. troch platov. Minister práce Jozef Mihál (SaS) zámer na skrátenie výpovednej lehoty a odstupňovanie jej dĺžky zahrnul do materiálu, ktorým v utorok predstavil svoje najbližšie legislatívne ciele.
„Body vymenované pri novele Zákonníka práce sú však zatiaľ len okruhy, ku ktorým ešte budú viesť diskusiu sociálni partneri,“ tvrdí hovorkyňa Slavomíra Sélešová. Práve dnes majú ministerstvu predložiť predstavy o zmenách v zákonníku aj zástupcovia odborárov a zamestnávateľov. Tripartita o nich začne diskutovať v pondelok 25. októbra. „Dovtedy nie je možné uvedené body nijako bližšie vysvetliť,“ uzavrela Sélešová. Mihál ako šéf tripartity sa však už dávnejšie vyjadril, že keď sa jej členovia nezhodnú na spoločnom stanovisku, konečné slovo bude mať on.
Pripravovaná novela zákonníka, ktorá by mala platiť na jar budúceho roka, predpokladá aj zrušenie súbehu odstupného a výpovednej lehoty. Po novom, keď si bude musieť zvoliť iba jednu z týchto možností, by sa aj suma jeho odstupného pravdepodobne prispôsobila prípadnej kratšej výpovednej dobe.
Námet z dielne ministerstva sa pozdáva zamestnávateľom. „Áno, nevylučujeme, že výpovedná lehota by sa v závislosti od dĺžky zamestnania mohla skrátiť aj na mesiac či dva týždne. A od nej by sa mohlo odvíjať aj odstupné. Do určitej hranice trvania pracovného pomeru by dokonca odstupné nemalo byť žiadne,“ uvádza hlavný vyjednávač zamestnávateľského Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Podľa neho možno výšku odstupného beztak optimálne vyrokovať v kolektívnej zmluve.
„Nebránime sa takej zmene, aby výpovedná lehota závisela od doby zamestnania. Mohla by sa však aj predĺžiť, na tri mesiace a viac, ak by pracovník vo firme pôsobil desať rokov či dlhšie,“ pridáva sa Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Pripomenul, že takýto návrh spolu s viacerými ďalšími predložili zástupcovia zamestnávateľov už aj bývalej vláde Roberta Fica, keď ju žiadali upraviť zákonník aspoň na čas trvania hospodárskej krízy na tzv. krízový variant. „Ficov kabinet však o nijakých dočasných zmenách nechcel ani počuť,“ dodáva.
Nevický však zatiaľ nepotvrdil, že asociácia s požiadavkou „spružnenia“ výpovednej doby príde aj teraz. Pripúšťa, že nie každý z 24 veľmi rôznorodých členov tejto organizácie má rovnaký názor. „Krátko pred odovzdaním našich pripomienok ministrovi Mihálovi zasadne prezídium, tam sa dohodneme,“ uzavrel.
Odborári sú zásadne proti rušeniu súbehu doby výpovede a odstupného, ako aj skracovaniu tejto lehoty. Pripustili by len predlžovanie výpovednej lehoty. „Aj momentálne dostáva prepustený zamestnanec smiešne peniaze ako odškodné za to, že ho niekto po desiatkach odrobených rokov zrazu pošle na ulicu,“ mieni prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Na pondelkovej tripartite sa podľa neho odborári chystajú „tvrdo rokovať“ o zachovaní tých zamestnancov, ktoré im Ficova vláda priznala v terajšom zákonníku v roku 2007.
Odborník na pracovné právo, košický advokát Milan Sedlák považuje skrátenie výpovednej lehoty na týždne za nemožné bez ďalších legislatívnych úprav. „Týždňové lehoty nemôže zamestnávateľ stihnúť, keď má dodržať všetky obsahové a formálne náležitosti, ktoré sa s výpoveďou viažu,“ upozorňuje Sedlák.
S cieľom „uvoľniť ruky zamestnávateľom a zvýšiť tak zamestnanosť“ presadzuje ministerstvo aj ďalšie zmeny pracovných pravidiel. Mali by sa týkať napríklad uvoľnenia nadčasovej práce, zrušenia nadštandardného postavenia odborových predákov na pracovisku, pružného rozvrhu pracovnej doby a podobne.
Odborári s Mihálovými návrhmi nesúhlasia, zákonník by najradšej ponechali v súčasnej podobe, prípadne by ochranu zamestnancov ešte zvýšili. „Taký flexibilný pracovný čas by len zhoršil ich podmienky, zamestnávateľ by im mohol nariadiť nadčasy hocikedy – a kto by kontroloval, či im to neskôr aj vynahradí kratšou pracovnou dobou?!“ pýta sa hovorca konfederácie Otto Ewiak.
„Omyl, flexibilný pracovný čas je predsa možný už aj dnes. Lenže iba so súhlasom odborov. A tie v tom robia poriadny zmätok!“ oponuje Borgula. Pripomína príklad z Volkswagenu Bratislava, kde zamestnávateľ platil zamestnancom plné mzdy aj v období krízy, keď mal málo objednávok, pričom neskôr od nich za rovnaké výplaty žiadal náhradu neodpracovaného času. „No odborári zrazu povedali – nadčasy áno, ale za príplatky!“ zdôrazňuje Borgula. Sám považuje všetky plánované zmeny v zákonníku za „kozmetické“, ktoré sotva nadobudnú význam bez zásadnej zmeny „ideologickej“. „Treba urobiť poriadok s odbormi. Definovať, čo vlastne odbory sú, kedy a v mene koho majú právo rozhodovať,“ povedal.