Výpovedná doba či odstupné, treba si vybrať

Jednou z najkontroverznejších zmien v novele Zákonníka práce je zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného.

29.09.2011 07:38
debata

Po novom už zamestnanec nemá nárok na to, aby si vyčerpal výpovednú dobu, ktorá mu prináleží podľa odpracovaných rokov, a zároveň za rovnaký počet mesiacov dostal aj mzdu vo forme odstupného. Musí si teda vybrať, buď výpovednú lehotu – alebo odstupné.

Podľa ministra práce Mihála táto zmena pomôže firmám ľahšie sa vyrovnať s problémami, ak budú prinútené prepúšťať. Vlastne im to náklady na prepúšťanie zníži na polovicu. „V prípade nevyhnutného znižovania stavov sa podniky finančne nepoložia,“ argumentuje minister, ktorý nevidí dôvod, aby zamestnanec za prepustenie dostal zdupľované odškodné.

Iný názor na zrušenie súbehu majú odborári. Podľa nich majú oba inštitúty úplne rozdielne poslanie. „Odstupné je satisfakciou za roky, ktoré prepustený zamestnanec pre firmu odpracoval. A výpovedná doba má slúžiť na to, aby si dokončil pracovné úlohy a vyhľadal nové miesto, prípadne aby si zaňho zamestnávateľ našiel a zapracoval náhradníka,“ mieni šéf Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.

Pôvodne mali byť na úkor zrušenia súbehu viac odškodnení aspoň tí prepustení zamestnanci, ktorí u jedného zamestnávateľa odpracovali podstatnú časť života. Návrh prisúdiť im po odpracovaní 15, resp. 20 rokov až štvor–, resp. päťmesačnú náhradu mzdy však v parlamente neprešiel.

Pravidlá po zrušení súbehu

Ak sa zamestnanec sám rozhodne dať výpoveď, má nárok na jednomesačnú výpovednú dobu. Ak však u zamestnávateľa odpracoval viac ako rok, patrí mu lehota dvojmesačná.

Ak zamestnanec dostane výpoveď pre nadbytočnosť, zhoršenie zdravotného stavu či zrušenie alebo premiestnenie firmy, má nárok na výpovednú dobu, ktorá trvá: – dva mesiace, ak zamestnanec vo firme odrobil jeden až päť rokov, – tri mesiace po odpracovaní päť a viac rokov

Zamestnanec, ktorý dostáva výpoveď z uvedených dôvodov, si môže vybrať: – či si vyčerpá výpovednú dobu a za prácu počas nej bude riadne dostávať mzdu, – alebo odíde hneď, s odstupným za príslušné mesiace, – prípadne si zvolí kombináciu – časť výpovednej lehoty odpracuje a za zvyšok si vyberie odstupné

Pri prepúšťaní musí zamestnávateľ splniť ďalšie podmienky: – ak ide o výpoveď v prípadoch, že sa zamestnanec stal nadbytočným alebo sa zamestnávateľ zrušuje či premiestňuje, musí najskôr ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, prípadne prácu na kratší úväzok, – ak má byť zamestnanec prepustený pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, musí ho zamestnávateľ najskôr písomne vyzvať, aby nedostatky odstránil. Kým doteraz musel zamestnávateľ vyzvať zamestnanca na odstránenie nedostatkov v priebehu šiestich mesiacov, podľa nového zákonníka mu musia stačiť dva. Aj to je podľa Mihála dostatočne dlhý čas, keď má zamestnávateľ povinnosť platiť zamestnanca napriek tomu, že si riadne neplní povinnosti, – ak má byť zamestnanec prepustený pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, musí ho zamestnávateľ písomne upozorniť na možnosť výpovede v priebehu predchádzajúcich šiestich mesiacov

Zmeny v odchodnom

Zamestnávateľ musí poskytnúť odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku zamestnancovi, ktorý po ukončení pracovného pomeru nadobudne nárok na: starobný, predčasný starobný či invalidný dôchodok, ak jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesne o viac ako 70 percent. Po novom stačí, aby o dôchodok požiadal až do 10 pracovných dní od skončenia pracovného pomeru.

Odchodné nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť vtedy, ak pracovný pomer okamžite ukončil so zamestnancom, ktorý bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu..

debata chyba