Zákonník práce prichádza s vyššou ochranou zamestnanca aj dohodára

Prepúšťaným z organizačných a zdravotných dôvodov budú musieť zamestnávatelia vyplatiť odstupné a zároveň budú môcť poberať mzdu počas výpovednej doby. Dohodári budú chránení takmer rovnako ako zamestnanci, budú mať nárok na minimálnu hodinovú mzdu, prestávky, dôchodok či materské. Výška odstupného bude závisieť od počtu rokov odpracovaných u zamestnávateľa, ktorý prepúšťa.

Mesačnú mzdu dostane ten, kto odpracoval dva až päť rokov a popritom môže ešte dva mesiace pracovať a brať mzdu. Na dva priemerné platy a tri mesiace práce počas výpovede so mzdou bude mať ten, kto odpracoval viac ako päť až do desať rokov. Na tri platy a tri mesiace práce bude mať nárok ten, kto odpracoval viac ako desať rokov a na odstupné vo výške štyroch mesačných zárobkov a navyše štyri mesiace môže ďalej pracovať ten, kto si vo firme, ktorá prepúšťa, odrobil najmenej dvadsať rokov.

„Aj ten, kto odpracoval necelé dva roky, bude môcť od budúceho roku vyžadovať dohodu a odstupné, ak s ním zamestnávateľ bude chcieť skončiť pracovný pomer z organizačných dôvodov. Zamestnávateľ na takú dohodu bude musieť pristúpiť,“ vraví Rudolf Kubica, hlavný inšpektor Inšpektorátu práce v Žiline.

Zamestnanci, ktorých zamestnávateľ prepustí do konca roka, nebudú mať oproti tým, ktorí dostanú výpoveď na budúci rok, nárok na odstupné aj výpovednú dobu. Môžu si vybrať: buď zotrvajú v zamestnaní počas výpovednej doby, ktorá sa nemení, alebo dostanú odstupné vo výške priemerného mesačného platu za výpovednú dobu, na ktorú majú nárok podľa počtu odpracovaných ro­kov.

„Teraz, ale aj v budúcom roku pôjde len o prípady, keď sa ruší zamestnávateľ, zamestnanec sa stane nadbytočným alebo má zdravotné dôvody, pre ktoré nemôže naďalej prácu vykonávať,“ vraví Róbert Bulla, hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce Nitra. Súbeh výpovednej doby a odstupného pre tieto prípady výpovede sa bude vzťahovať až na výpoveď danú zamestnancovi v novom roku.

„Výpovede z dôvodu nadbytočnosti dáva zamestnávateľ pri zmene úloh, technického vybavenia alebo organizačných zmenách,“ vraví ďalej Bulla. „Výpoveď musí byť písomná a musí v nej byť vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. Zamestnanec ju musí prebrať vlastnoručne buď na pracovisku, alebo na pošte. Ak to odmietne, považuje sa za doručenú,“ vraví inšpektor. „Výpoveď je totiž jednostranný akt, s ktorým druhá strana nevyjadruje svoj súhlas či nesúhlas.“

Zamestnanec bude mať na odstupné nárok aj ak skončí dohodou, avšak len ak sa firma ruší alebo premiestňuje, ak sa on stane nadbytočným alebo zo zdravotných dôvodov. Dostane aj vyššie odstupné.

Od budúceho roka budú môcť zamestnávatelia nariadiť maximálne 150 hodín práce nadčas a ďalších 250 hodín len po dohode so zamestnancom. Spolu to môže byť najviac 400 hodín nadčasov.

Na dobu určitú je dnes zamestnaných aj množstvo poberateľov starobných dôchodkov. Do konca tohto roka môžu ešte zamestnávatelia uzavrieť takúto dohodu maximálne na tri roky, od budúceho roka to môže byť len na dva roky, predĺžiť pracovný pomer bude môcť firma len dvakrát.

„Ak však tento mesiac zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer po starom na dobu určitú na tri roky, skončí sa tento pomer v novembri 2015. Ak však v týchto dňoch uzatvorí pracovný pomer napríklad len na jeden rok, skončí sa v novembri 2013. Potom už zamestnávateľ bude môcť predĺžiť pracovný pomer v rámci zvyšného obdobia do dvoch rokov, čo je v tomto prípade jeden rok, ešte najviac dvakrát,“ vysvetľuje Bulla. Ak už mal niekto trikrát predĺžený pracovný pomer a ten mu uplynie v budúcom roku, buď pracovný pomer skončí, alebo sa zmení na neurčitý čas.

Prepúšťaniu by mohlo predísť uplatňovanie konta pracovného času, ktoré slúži v čase, keď firma nemá zákazky. „Princíp tohto inštitútu je v tom, že zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas tak, že pri zvýšenej potrebe práce odpracuje zamestnanec viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, napríklad namiesto 40 hodín až 50. V čase, keď bude zákaziek menej, zamestnanec odpracuje menej, napríklad 30 hodín, prípadne nebude pracovať vôbec, ak bude mať veľa hodín v plusovom konte,“ vraví Bulla.

V takom prípade mu zamestnávateľ bude povinný poskytnúť základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca.

Konto pracovného času môže zaviesť zamestnávateľ len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. „Túto dohodu nemôže nahradiť jednostranným rozhodnutím,“ vraví inšpektor. Musí sa v nej dohodnúť obdobie, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca. Vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.

Odstupné

bude sa vyplácať, len ak sa firma ruší alebo premiestňuje, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca a pre zdravotné dôvody na jeho strane. Bude:

Pri výpovedi

• jeden priemerný mesačný zárobok, ak zamestnanec odpracoval od 2 do 5 rokov
• 2–násobok, ak odpracoval od 5 do 10 rokov
• 3–násobok, ak odpracoval od 10 do 20 rokov
• 4–násobok, ak odpracoval 20 rokov a viac

Pri dohode

• jeden priemerný mesačný zárobok, ak odpracoval menej ako 2 roky
• 2–násobok, ak odpracoval od 2 do 5 rokov
• 3–násobok, ak odpracoval od 5 do 10 rokov
• 4–násobok, ak odpracoval od 10 do 20 rokov
• 5–násobok, ak odpracoval 20 rokov a viac