Po zmene zákonníka bude menej práce, tvrdí opozícia

SITA | 13.09.2012 12:19
súd, exekútor, paragraf Foto:
Ilustračné foto
Zmeny v Zákonníku práce budú znamenať, že práce ubudne, uviedli opoziční poslanci pri prerokovávaní novely v parlamente.

Poslanci začali tretí deň 7. schôdze parlamentu rokovaním o návrhu novely Zákonníka práce v prvom čítaní.

Po vystúpení predkladateľa návrhu, ministra práce sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, sa slova ujala podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková (Smer). Ocenila zodpovedný prístup ministerstva pri príprave návrhu novely a hľadaní riešení nielen so sociálnymi partnermi ale i ďalšími zamestnávateľskými združeniami, ktoré nie sú členmi tripartity.

„Novela Zákonníka práce nevznikala v uzavretom kabinete na ministerstve práce, či nebodaj v našej straníckej centrále,“ povedala Laššáková.

Ako ďalej pokračovala, minuloročná úprava Zákonníka práce znamenala odklon od európskeho štandardu pracovného práva, výsledkom čoho malo byť aj zhoršovanie pracovných podmienok zamestnancov. "Nie je teda na mieste zastrašovanie zo strany pravicových politikov, že novela Zákonníka práce, o ktorej práve rokujeme, zhorší podnikateľské prostredia a zvýši nezamestnanosť,“ skonštatovala Laššáková. Zároveň vyzvala poslancov na podporu tejto legislatívy. Do rozpravy sa prihlásilo 10 poslancov.

Štefanec: Zmeny nepotrebujú ani zamestnanci, ani zamestnávatelia

„Máme tu dnes novelu Zákonníka práce, ktorá obsahuje zmeny, ktoré nepotrebujú ani zamestnanci ani zamestnávatelia“, uviedol ako prvý v rozprave podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec. Ako pokračoval, zmeny, ktoré vláda zavádza, budú mať za následok menej práce. Podľa odhadov personálnych agentúr je ohrozených 33 až 50 tisíc miest, pričom po všetkých opatreniach vlády vrátane zvýšenia daní a odvodov by o prácu mohlo prísť 80 až 100 tisíc občanov, uviedol ďalej Štefanec.

„Istoty budú len v tom, že práce bude menej,“ povedal Štefanec .Zákonník práce označil za škodlivý a navrhol, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu tohto zákona.

Vláde vyčíta, že pripravovanými zmenami vyháňa pracovné miesta zo Slovenska a daruje ich tak iným štátom a zároveň tak znižuje konkurencieschop­nosť krajiny. Štefanec zdôrazňuje, že pripravované zmeny prehĺbia aj regionálne rozdiely, čo sa najviac dotkne ako firiem tak i zamestnancov v odľahlých regiónoch. Riešením je podľa neho nerobiť zmeny v odvodoch, daniach a v Zákonníku práce, ale je potrebné riešiť situáciu s dlhodobo nezamestnanými, uľahčiť život malým podnikateľom a živnostníkom a zmenšiť administratív­nu záťaž.

Brocka: Zmenami pomáhate iným krajinám

KDH nepodporí návrh na zmenu Zákonníka práce v tej podobe, ako bol predložený do NR SR. Vyhlásil to Július Brocka z KDH, ktorý zároveň dodal, že ak sa zákonník dostane do druhého čítania, bude strana navrhovať posunutie jeho účinnosti o rok. Odmieta tvrdenia predstaviteľov vládnej strany SMER, že neexistuje závislosť medzi Zákonníkom práce a nezamestnanosťou.

"Ešte nebude platiť Zákonník práce a už pôsobí na zvyšovanie nezamestnanosti práve v regiónoch, kde nie je práce pre každého,“ uviedol Brocka na margo konkrétneho príkladu z východného Slovenska. Ako pokračoval, dnes sa každá rozumná vláda snaží zvyšovať svoju konkurenčnú schopnosť a dostať sa z krízy, až na tú slovenskú .

“Vy týmto Zákonníkom práce zachraňujete Európu. Vy pomáhate iným krajinám, aby sa stali konkurencieschop­nejšie ako Slovensko,“ odkázal vláde Brocka. Ako ďalej pokračoval s niektorými vecami v zákonníku by aj súhlasil, ale v dobrých časoch, a teda v období keď zamestnávatelia majú dosť roboty a nepotrebujú prepúšťať. Vláde odkázal, že sa správa tak, akoby kríza nebola.

Mihál: Do konca roka ubudnú tisíce pracovných miest

Podľa poslanca za stranu SaS Jozefa Mihála je veľmi zlé, že po zvýšení odvodov prichádza vláda s ďalším návrhom zákona, ktorí spôsobí rast nezamestnanosti . Odhaduje, že firmy pristúpia k prepúšťaniu ešte pred koncom tohto roka, pokým to je pre nich lacnejšie. „Tvrdím, že do konca roka nám ubudne určite niekoľko tisíc, možno niekoľko desaťtisíc pracovných miest,“ povedal Mihál v rozprave k návrhu novely Zákonníka práce. V zmene zákonníka Mihál nevidí žiadne zásadné nové práva pre zamestnancov, ale len nové práva pre odborárov.

„Novela Zákonníka práce, ktorá bola predložená do parlamentu, nie je ničím iným ako splatením dlhu strany Smer odborárskym centrálam a odborárskym predákom za ich podporu v predvolebnej kampani,“ skonštatoval Mihál. Ako sám priznal, s niektorými ustanoveniami v návrhu súhlasí, ako príklad spomenul právo zamestnanca pri čerpaní dovolenky či možnosť dohody na náhrade za stratu času, avšak je mnoho takých, ktoré sa mu nepáčia. Ako dodal, strana Sas novelu Zákonníka práce nepodporí.

Zmeny v Zákonníku práce ako i zvyšovanie odvodov a daní označil Mihál za rany istoty pracovitým ľuďom, trest za to, že podnikajú, pracujú alebo tvoria pracovné miesta. „Nikto z tých, čo majú zdravý rozum, nemôže pochybovať o tom, že akékoľvek zvýšenie daní a odvodov pracujúcim ľuďom a firmám neprispeje k rastu zamestnanosti, k tvorbe nových pracovných miest, k udržaniu existujúcich pracovných miest, ale bude to práve naopak,“ povedal Mihál.

Zároveň vyzval ministra práce sociálnych vecí a rodiny, aby počkal s účinnosťou Zákonníka práce aspoň o rok, kým nebude jasné, aký dopad mali zmeny v daniach a odvodoch na podnikateľské prostredie a zamestnanosť.

Navrhované zmeny v Zákonníku práce

Podľa navrhovanej novely Zákonníka práce by sa mal od začiatku budúceho roka, po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Takémuto zamestnancovi má zamestnávateľ poskytnúť odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného bude pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Návrh z dielne ministerstva práce zároveň chce, aby bolo možné v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty ako stanovuje Zákonník práce.

Zmeny by sa mali dotknúť aj reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky. V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát.

Zmeny v Zákonníku práce by sa podľa návrhu ministerstva mali dotknúť aj dohodárov. Na návrh rezortu práce sa budú na nich vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde. Práca nadčas zostáva aj naďalej na 150 hodinách ročne. Výnimkou bude jedine zdravotnícky personál, kde po dohode zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov bude možné dohodnúť prácu nadčas o ďalších sto hodín ročne.

Ďalším z návrhov rezortu práce je aj vypustenie niektorých znakov definície závislej práce. Konkrétne by malo ísť o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce kde sa opakujú určené činnosti. Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu.

Navrhovaná novela Zákonníka práce sa dotýka aj odborárov. Tí by mali po novom mať právo spolurozhodovať o normách spotreby práce, či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zmeny sa dotknú aj nočnej práce. Vykonávať by sa mala v čase od 22. do 6. hodiny ráno, nie ako tomu je v súčasnosti od 22. do 5. hodiny rannej.

Novela Zákonníka práce, by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2013. O jej konečnej podobe rozhodne parlament.