Na koľko dní dovolenky máte nárok podľa zákona?
Zákonník práce rozoznáva niekoľko druhov dovolenky: dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť, dovolenka za odpracované dni a dodatková dovolenka. Nárok na dovolenku za kalendárny rok vznikne zamestnancovi, ak vykonáva u toho istého zamestnávateľa prácu počas celého kalendárneho roka. Ak u neho nepracuje celý rok, ale pracuje dlhšie ako 60 dní, má nárok na pomernú časť dovolenky. Zákonník práce určuje výpočet pomernej časti dovolenky, ktorá sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru vznikne nárok na jednu dvanástinu dovolenky za kalendárny rok.
Ak zamestnanec neodpracoval vo firme ani 60 dní, má nárok iba na dovolenku za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní jednu dvanástinu dovolenky za kalendárny rok. Za odpracovaný deň sa pritom považuje deň, keď zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Koľko je minimum Minimálna dĺžka dovolenky je upravená v Zákonníku práce. Platí, že túto dovolenku musí zamestnávateľ rešpektovať bez ohľadu na to, či je v pracovnej zmluve alebo v organizačnom predpise uvedená iná, kratšia výmera dovolenky. Zamestnanec má nárok na minimálnu dovolenku vo výmere štyroch týždňov. Ak však pracuje aspoň 15 rokov, po dovŕšení 18. roku veku má nárok na dovolenku vo výmere minimálne piatich týždňov. Táto odpracovaná doba 15 rokov sa nevzťahuje na výkon práce u jedného zamestnávateľa, do tejto doby sa započítava aj práca pre iných zamestnávateľov, aj čas podnikania, prípravy na povolanie, ako aj skončené štúdium.
Zákonník práce upravuje iba minimálny nárok na dovolenku. Čas dovolenky však môže zamestnávateľ predĺžiť. Predĺženie dovolenky môže byť dohodnuté v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise. Nesmie však dôjsť k situácii, že zamestnanci pracujúci na rovnakej pozícii majú rôzne nároky na dovolenku. Ak sa tak stane, prípadná rozdielnosť v zaobchádzaní musí byť zdôvodnená. Najčastejšie sa uvádza náročnosť pracovnej pozície. Napríklad zamestnávatelia garantujú svojim manažérom nárok na dlhšiu dovolenku, pričom tento nárok je odôvodňovaný psychickou náročnosťou práce. Rovnako však aj tu platí, že manažéri na rovnakej úrovni majú mať rovnaký nárok na dovolenku.
Peniaze za dovolenku Medzi základné nároky zamestnanca patrí nárok na náhradu mzdy počas čerpania dovolenky. Náhrada mzdy pritom môže byť vyššia ako mzda dohodnutá v pracovnej zmluve, keďže tá sa vypočítava z priemerného zárobku dosiahnutého v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Ak teda boli zamestnancom vyplatené v predchádzajúcom štvrťroku odmeny, priemerný zárobok, čiže aj náhrada mzdy počas čerpania dovolenky bude vyššia, ako je dohodnutá mzda.
Na dodatkovú dovolenku, v rozsahu jedného týždňa nad rámec základnej dovolenky, vzniká nárok tým, ktorí vykonávajú povolanie špecifi kované v Zákonníku práce.
Ide o povolania, pri ktorých sa pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a o povolania, pri ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé činnosti (napríklad práca s karcinogénmi, práca s duševne chorými či chorými na AIDS v zdravotníctve a podobne.). Ak zamestnanec pracuje za týchto podmienok len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Ale pozor! Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy, táto dovolenka sa musí vyčerpať, a to prednostne.
| Dovolenka v skratke |
| Dovolenku možno považovať za takzvané oslobodenie zamestnanca od jeho pracovných povinností, ktoré je zákonom zaručené a má slúžiť najmä na regeneráciu jeho fyzických a psychických síl. |
| Trvanie dovolenky |
| Základná výmera dovolenky zahŕňa štyri týždne, pričom sa po odpracovaní 15 rokov po 18. roku veku predlžuje na päť týždňov. |
| Výmeru dovolenky pri určitých kategóriách zamestnancov však neovplyvňuje dĺžka trvania pracovného pomeru (napríklad dovolenka pedagogických pracovníkov a učiteľov je 8 týždňov a pod.). |
| Vo všeobecnosti platí, že týždeň dovolenky zamestnanca má toľko dní, koľko ich zamestnancovi pripadá podľa rozvrhu jeho zmien na jednotlivé týždne. |
| Doba a termín čerpania dovolenky |
| Platí, že zamestnanec si má vyčerpať dovolenku do konca kalendárneho roka, v ktorom mu na ňu vznikol nárok. Ak to nie je možné z dôvodov na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ mu musí umožniť jej čerpanie do konca nasledujúceho kalendárneho roka. |
| Preplatenie nevyčerpanej dovolenky |
| Podľa Zákonníka práce platí, že ak si zamestnanec nestihol vyčerpať dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok, má nárok na jej preplatenie iba pri skončení pracovného pomeru. |
| Ak pracovný pomer trvá a zamestnanec si nevyčerpá základnú výmeru dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka do konca nasledujúceho roka, nárok na ňu mu prepadne. |
ZDROJ: PROFESIA