Vzdelanie je zdrojom ekonomickej prosperity

Vzdelávanie by malo byť orientované na všetky poznávacie funkcie. Na ich vrchole je kritické a hodnotiace myslenie a najmä tvorivosť. Poznávacie funkcie nám umožňujú myslieť a spoznávať okolitý svet. Vďaka nim môžeme posudzovať javy, odôvodňovať názory, učiť sa v súvislostiach, pamätať si to, čo sme už v minulosti urobili a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka.

21.12.2016 06:00
dievča, žiačka, študentka, školáčka Foto:
debata (1)

Veľmi často sa vo verejnosti, ale aj v odborných kruhoch spája kritické myslenie len s negatívnym hodnotením javu, situácie, človeka. Slovo kritika, ktoré má grécky pôvod, však znamená aj zhodnocovanie stavu, veci, posudzovanie reality, deja. Vyjadruje našu schopnosť vedieť poznatok kriticky posúdiť, vyjadriť sa k informácii na základe vlastných vedomostí a skúseností.

Pokiaľ kultivujeme našu myseľ, rozvíjame poznatky, získavame informácie, ide o vzdelávanie. Len čo chceme rozvíjať emócie, hodnotový systém, sociálne spôsobilosti, motiváciu, hovoríme o výchove.

Vzdelávanie a výchova by nás mali učiť napríklad znášanlivosti, porozumeniu, empatii, mali by nás učiť vnímať rozdiely medzi kultúrami, rôznymi civilizáciami. Mali by nás viesť k tomu, aby sme stavali na tom, čo nás s inými ľuďmi spája, a v tomto spájaní postupne zmenšovať to, čo nás rozdeľuje. Vzdelávanie a výchova by nás mali viesť k tomu, aby sme citlivo odlíšili moslima od kresťana, ale aj teroristu od moslima, mali by nás privádzať k tomu, čo je ľudské, a to ľudské podporovať, ale aj k tomu, čo je neľudské, a proti tomu neľudskému sa vedieť postaviť.

Vzdelávanie by nás malo nielen učiť slovu hodnota, ale malo by nás viesť k hodnotám. Malo by tiež zohľadňovať špecifiká zdravotného postihnutia. Celé ľudstvo, napriek rozličným civilizáciám a rozdielom, má jedného spoločného menovateľa, a tým je ľudská bytosť, človek. Výsledkom výchovno-vzdelávacieho procesu by mali byť slobodné, rozumné a zároveň aj citovo vyspelé bytosti.

Je to v súčasnosti tak? Samozrejme, že špecialistom sa človek stáva až po skončení školy, v reálnej praxi a nie počas trojročného až päťročného štúdia na vysokej škole. Ale práve počas štúdia sa má študent dozvedieť všetko dôležité pre odborné uvažovanie, ktoré bude potrebovať v praxi. Mal by sa oboznámiť s už existujúcimi vedomosťami, ujasniť si pojmovú štruktúru a „nabrať dynamiku“ tak, aby si vedel určiť ďalšie smerovanie. Predstavme si, že jedna katedra dokáže vytvoriť štyri až päť odborov vo filozofii, iná má podobný počet v histórii. No podobne sa rozpadli aj ekonomické a technické odbory.

Na zmeny v školstve netreba veľa, dôležitým článkom však je kvalitný pedagóg. Ale na výchovu pedagóga, naopak, treba veľmi veľa času, úsilia, kvality aj financií. Bolo by veľmi dobré, ak by tento štát našiel v sebe silu, chuť aj odhodlanie venovať sa v koncepcii vzdelávania aj príprave pedagógov, aby sa prvotná veľká investícia do vzdelávania pretavila do kvalitného pedagóga.

Pri hľadaní odpovede na otázku, z čoho plynie narastajúca dôležitosť vzdelania, narážame na ešte zložitejšie otázky typu: „Je vzdelanie hodnota sama osebe z implicitných príčin alebo hodnota vzdelania vyplýva z jeho ekonomického významu?“

Pri predpoklade existencie absolútnych hodnôt sa dá tvrdiť, že vzdelanie nielenže má hodnotu, ale je aj hodnotou samo osebe. Vzdelanie totiž prináša rozvoj takmer všetkých základných absolútnych hodnôt – pravdy, slobody, ľudského života. Tým, že je nástrojom ich stimulácie a priestorom ich kumulácie, vytvára novú a nezávislú hodnotu, ktorá kvalitatívne presahuje jednoduchý súčet jednotlivých hodnôt obsiahnutých vo vzdelaní.

Inými slovami, vzdelanie posúva ľudí bližšie k pravde, dáva im väčšiu slobodu a rozvíja ich osobnosť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #vzdelávanie #Práca a kariéra