A čo je ešte vážnejšie, časť slovenských maturantov, ak to rodinný rozpočet dovoľuje a uspeli na prijímačkách, odchádza študovať radšej do susedného Česka, kde mnohí aj zostávajú. „Masovo nám emigruje za vzdelaním maturitná elita,“ upozorňoval pred rokom Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry.
Mnohí učitelia pripomínajú, že Slovensko má nízke výdavky na vzdelávanie. Podľa Ostrovského podfinancovaním systému v kombinácii s ďalšími faktormi sa stráca aj jeho kvalita, aj atraktivita. Masovým rozšírením titulov magister a inžinier sa v uplynulých rokoch podľa neho celkovo zdeformoval aj trh práce. Prácu, kde by stačil výučný list, robia ľudia s maturitou, pracovné miesta, kde zamestnávateľ trvá na maturite, obsadzujú ľudia s vysokoškolskými diplomami. Titul bakalár sa v spoločnosti neráta.
Pri slabej podpore vedy a výskumu na vysokých školách i nižších nárokoch na kvalitu štúdia na vysokých školách, ktoré sú z veľkej časti financované podľa počtu študentov, tak podľa Ostrovského hrozí, že „budujeme spoločnosť pomocných pracovných síl vybavených titulom magister alebo inžinier“. Pri menšom počte študentov na druhom stupni vysokých škôl by sa pritom peniaze mohli použiť na vedu a výskum, pričom viac výskumu by pomohlo aj kvalite vzdelávania na magisterskom a inžinierskom stupni štúdia.
Problém je, že sa stratil pôvodný zmysel tzv. bolonského procesu, pri ktorom sa majú študenti bakalárskeho stupňa viac pripravovať na prax, tí šikovnejší mali postupovať na ďalšie vzdelávanie k titulom magister a inžinier. Aj keď podľa odporúčaní Európskej komisie by sa štát mal snažiť, aby vyššie vzdelanie získalo približne 40 percent obyvateľov, nemalo by to znamenať, že všetci by mali mať titul magister či inžinier. „Nie je to úplne efektívny systém, keď je veľa ľudí s magisterským titulom. V Anglicku či USA väčšina ľudí skončí na bakalárskom stupni, u nás pokračujú na magistra,“ hovorí tiež Renáta Králiková, analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Aj podľa nej by ľudia mali byť viac motivovaní na kratšie štúdium.
Zásadné zmeny v systéme vysokoškolského štúdia sa však zatiaľ nechystajú. Rezort školstva chce prilákať viac študentov na štúdium informačných technológií a technicky zamerané odbory. Cez eurofondy sa zároveň financuje projekt na prepájanie mimobratislavských vysokých škôl s firmami a praxou. Z eurofondov chce rezort v ďalšom programovom období podporovať aj viac bakalárskych profesijne orientovaných študijných programov, mala by sa tiež posilniť spolupráca vysokých škôl s firmami cez riešenie konkrétnych úloh, ale tiež podporovať ľudský kapitál na vysokých školách a vo výskume. Schválenie operačného programu sa predpokladá koncom tohto roka.
