Nemecké podniky a ich zastrešujúce komory vkladali veľké nádeje do prílevu záujemcov zo susedného Poľska a Česka, ktorým sa po tohtoročnom 1. máji otvorili dvere úplnou liberalizáciou nemeckého pracovného trhu . Ich nádeje sa ale zatiaľ aj napriek intenzívnej náborovej kampaň nenapĺňajú.
„Je stále ťažšie obsadiť učňovské pozície, predovšetkým na východe,“ priznal denníku Die Welt prezident Ústredného zväzu nemeckých remesiel (ZDH) Otto Kentzler. ZDH podľa neho registruje 20 000 voľných miest pre ašpirantov na vyučenie, nemecká priemyselná a obchodná komora dokonca 40 000. Dohromady pod obe organizácie patrí približne 90 percent všetkých učňovských miest v Nemecku.
V Spolkovej republike funguje takzvaný duálny systém, keď je výuka učňov spojená s prácou v konkrétnej firme. Tá mladému záujemcovia o výučný list dáva plat a hradí aj náklady na výučbu. Dopyt po učňovských profesiách medzi Nemcami ale v posledných rokoch upadá, a to hlavne na bývalom komunistickom východe krajiny, kde podľa ZDH zostalo v posledných dvoch rokoch neobsadených okolo 5000 miest pre učňov – remeselníkov.
Veľkú šancu na zlepšenie tohto stavu videli profesijné komory v otvorení nemeckých hraníc pre záujemcov o prácu z ôsmich štátov strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004. Berlín voči nim uplatnil sedemročné prechodné obdobie, počas ktorého obmedzoval ich prístup na svoj pracovný trh. To sa týkalo aj učňov.
Napriek optimistickým vyhláseniam ZDH o veľkom záujme Poliakov a Čechov o získanie výučného listu u západných susedov, po májovom odstránení bariér nemecké podniky zatiaľ žiadny nával adeptov z týchto krajín nepociťujú, uviedol časopis Der Spiegel . A to sa ich nemecké komory snažia lákať na kurzy nemčiny zdarma, organizujú pre nich zájazdy do závodov, kde by mohli pôsobiť, a jedna remeselná komora dokonca pozvala mladých Čechov na návštevu zoo v Lipsku, aby im spríjemnila zoznamovanie s potenciálnym zamestnávateľom.
Mladí Stredoeurópania sa však do Nemecka nehrnú. Der Spiegel s odvolaním sa na anketu medzi remeselnými komorami z regiónov susediacich s Poľskom a Českom uviedol, že od mája u nich zmluvu na vyučenie podpísal asi tucet ľudí z nových členských krajín EÚ.
Komory v Rostocku, Drážďanoch alebo v bavorskom Regensburgu vraj zatiaľ nemajú jediného nového učňov zo strednej a východnej Európy. Denník Sächsische Zeitung na konci mája písal o 11 Čechoch z Mostecka, ktorí sa zaviazali nastúpiť do výučby v Sasku.
„Mladí Poliaci idú radšej do Anglicka, kde už bývajú ich súrodenci, pretože tá už svoje hranice otvorila pred siedmimi rokmi,“ povedal Spiegelu poľský spolupracovník remeselníckej komory v Cottbus Sebastian Szajek. A v Česku sú podľa časopisu rozdiely v nezamestnanosti a výške platov voči Nemecku tak malé, že sa väčšine mladých vyjsť za vyučením do zahraničia nevyplatí.