Pretože pravidelne je problém buď s nadbytkom ekonómov alebo právnikov. Dlhé roky neboli potrební strojári, a teraz je ich málo. Ako sa teda orientovať? Akú školu vybrať, aby študenta aj bavila, mal z nej osoh a uplatnil sa v budúcnosti na pracovnom trhu doma alebo aj v zahraničí.
Rezort školstva pripravuje novelu vysokoškolského zákona, podľa ktorej budú musieť rektori povinne zverejňovať na webe informácie svedčiace o kvalitatívnej úrovni ich školy. Minister Eugen Jurzyca chce presadiť, aby uverejňovali aj nelichotivé údaje, ako napríklad počty nezamestnaných absolventov jednotlivých odborov.
Podľa pripravovaného návrhu by mala mať verejnosť vedomosť aj o prednášajúcich pedagógoch, ich publikačnej činnosti alebo o materiálnej vybavenosti školy. Rezort verí, že tento krok zviditeľní kvalitatívne rozdiely medzi školami. „Informácie na webe pomôžu potenciálnym študentom pri výbere školy a pomôžu aj trhu práce pri výbere absolventov škôl tým, že budú vedieť ľahšie zistiť, ktorá škola je lepšia a ktorá horšia,“ povedal Jurzyca v rozhovore pre agentúru SITA.
Zatiaľ nie je jasné, či budú univerzity zverejňovať informácie na svojej internetovej stránke alebo na centrálnom webe. Rezort chce o konečnej podobe novely vysokoškolského zákona diskutovať s vysokými školami. Jej finálnu verziu po analýzach predloží v druhej polovici roka. Od povinného zverejňovania informácií o kvalite škôl si Jurzyca sľubuje aj zníženie byrokracie pri akreditácii. „Pokiaľ budeme vedieť z webu vyčítať kontrolované a spoľahlivé informácie, kto tam pracuje, akú má publikačnú činnosť, či je to významný vedec alebo nie, tak nebude treba túto dokumentáciu duplicitne posielať Akreditačnej komisii,“ vysvetlil Jurzyca.
Bez byrokracie
Zmeny plánuje rezort aj v samotnej komisii, ktorú chce posilniť o zahraničných hodnotiteľov. Už od decembra minulého roku má každá z 24 pracovných skupín Akreditačnej komisie minimálne dvoch členov zo zahraničia. Ministerstvo zvažuje vytvorenie dvojkomorovej AK, kde by jednu komoru tvorili výhradne zahraniční hodnotitelia. „Nehrozil by tam nijaký konfl ikt záujmov, pretože by to neboli ľudia, ktorí pochádzajú z niektorej tunajšej školy. Zahraniční členovia by hodnotili len časť dokumentácie preloženú do anglického jazyka,“ povedal Jurzyca. Verí, že čím viac informácií sa podarí dostať na web, tým menej bude byrokracie.
Meniť sa zrejme bude aj systém garantovania – akreditácia by už nemala byť viazaná na jednu osobu, ale na skupinu odborníkov. Dnes robí problémy, že garant odíde, alebo nedajbože zomrie a akreditácia sa stráca. Pokiaľ by to bolo na skupinu pedagógov, tak by to bolo praktickejšie.
Vysoké školy hodnotí pravidelne Akademická rankingová a ratingová agentúra. Používa dáta zo správ Ministerstva školstva SR, Ústavu informácií a prognóz školstva a ďalších verejne dostupných dát najmä z databázy Web of Knowledge (WoK). V prípade humanitných a spoločenskovedných fakúlt boli dáta rozšírené o údaje o ich publikáciách nezahrnutých v medzinárodne používaných databázach. Údaje získali z výročných správ vysokých škôl. Hodnotenie je rozdelené do dvoch základných skupín – vzdelávanie (počty študentov, pedagógov, záujem o štúdium) a výskum (počty publikácií a citácií, granty a doktorandské štúdium).
Aj tohtoročný ranking ukazuje, že vysokoškolský systém výkonnostne stagnuje. Je potrebné upozorniť na skokovité zlepšenie niektorých fakúlt Žilinskej univerzity v grantovej úspešnosti. Celková vedecká produkcia slovenských vysokých škôl sa zlepšuje len nepatrne. Medzi tradične silnými fakultami dochádza k miernemu rastu vedeckej produkcie napríklad na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde je to tiež výsledkom spolupráce na veľkých nadnárodných projektoch.
Záujem o univerzity je
Jednoznačne pozitívnym trendom na viacerých fakultách je rastúci počet zahraničných študentov, či už z krajín Európskej únie alebo z iných krajín. Najviac na lekárskych a farmaceutických fakultách. Podobne podiel zahraničných študentov na Univerzite veterinárskeho lekárstva v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne klesol, ale stále si udržuje na slovenské pomery nadštandardnú úroveň. Záujem zahraničných študentov o štúdium na niektorých slovenských fakultách svedčí o ich dobrom renomé v zahraničí a je to aj ocenenie ich kvality.
Už dlhší čas platí, že fakulty, ktorých vedecká činnosť je slabá vo svetle počtu vedeckých publikácií a ich citovanosti, vychovávajú veľké množstvo budúcich vedcov – doktorandov. Je prinajmenšom otázne, či je možné vychovať kvalitného vedca v prostredí, kde sa výskum robí iba v malom rozsahu, ak vôbec. Táto anomália je rozšírená najmä v technických, spoločenskovedných a humanitných odboroch.
Zaujímavé je tiež, že budúci študenti pri rozhodovaní, na ktorú školu či fakultu pôjdu študovať, neberú veľký ohľad na samotnú kvalitu školy vyjadrenú úspechmi vo vede a často sa rozhodujú pre fakulty, ktorých výsledky sú skôr priemerné či podpriemerné.