Odkladáte prácu? Vedci na to majú rovnicu

Kanadskí vedci zostavili matematickú rovnicu, ktorá vraj zdôvodňuje, prečo ľudia odkladajú úlohy "na inokedy" namiesto toho, aby ich hneď dokončili.

09.12.2008 10:26
Práca, počítač Foto:
Ilustračné foto
debata

Predchádzajúce vysvetlenie, podľa ktorých sú chronickí „odkladači“ buď perfekcionisti alebo obyčajní lenivci, sú podľa záverov novej štúdie nesprávne. Má to na svedomí spontánnosť týchto osôb, napísal britský denník The Daily Telegraph.

Otázka, prečo ľudia odkladajú na zajtra to, čo by mohli urobiť už dnes, zamestnávala profesora Piersa Steela viac než desať rokov. Príčinou nepríjemného zlozvyku je vraj ľudská výbušnosť a spontánnosť, napísal psychológ vo svojej knihe. Večných „odkladačov“ je v populácii vraj až 20 percent. Sú viac impulzívni a nestálejší ako zvyšok obyvateľov. Sú menej pozorní k detailom a záväzkom, tvrdí profesor.

Výsledkom vedeckého skúmania 250 vysokoškolských študentov je rovnica, ktorá vysvetľuje príčiny odkladania riešenia problémov na inokedy. Matematická rovnica je U=ExV/IxD. U znamená úžitok alebo aj túžbu dokončiť zadanú úlohu. Ten sa rovná E (očakávanie úspechu) a V je hodnota dokončenia úlohy. To všetko sa delí I (bezprostrednosť úlohy) a D (sklon jednotlivca odkladať prácu).

Ľudia majú podľa Steela tendenciu odsúvať veci, ktorých prínos sa dostaví až neskôr, na úkor aktivít, ktoré prinášajú okamžitý zisk. Až doposiaľ to dávali vedci do súvislosti s puntičkármi, ktorí sa radšej úlohe vyhnú, než aby ohrozili vysokú kvalitu svojej práce.

„Odsúvači“ práce nie sú leniví do takej miery, že by ich úloha nezaujímala. Väčšina z nich je presvedčená, že úlohu dokončí a majú na tom záujem. Lenivci si na rozdiel od nich nerobia starosti, či majú prácu dokončiť – jednoducho ju urobiť nechcú, tvrdí Steel.

Medzi známych „odkladačov“ práce na druhý deň patrili napríklad spisovatelia Marcel Proust a Douglas Adams, autor Stopárovho sprievodcu po Galaxii.

debata chyba