Nemecko a Rakúsko neočakávajú nával Slovákov

Nemecko a Rakúsko sú posledné štáty "starej" Európskej únie , ktoré 1. mája odstránia všetky obmedzenia pre prístup Slovákov, Čechov, Poliakov, Maďarov, Litovcov, Lotyšov, Estóncov a Slovincov na tamojší pracovný trh.

26.04.2011 11:23
Práca, počítač, zamestnanie, internet Foto:
Ilustračné foto
debata

Žiadny nával žiadateľov o miesta z nových členských krajín EÚ Nemci ani Rakúšania neočakávajú. Nemeckí experti skôr hovorí o premárnenej šanci, keď sa Berlín rozhodol naplno využiť sedemročné prechodné obdobie, počas ktorého mohol brániť voľnému prístupu pracovnej sily zo strednej a východnej Európy na svoj trh.

Každý záujemca o prácu v Nemecku z tohto regiónu musel získať povolenie nemeckého pracovného úradu. Berlín túto povinnosť postupne obmedzil a v súčasnosti sa už nevzťahuje na niektoré profesie a na absolventov vysokých škôl. Tiež Rakúsko sa striktne nebránilo prílivu cudzincov do vybraných odvetví. Voľnejšie pravidlá pri zamestnávaní ľudí z novších členských štátov EÚ tak Viedeň uplatňuje napríklad voči zdravotníckemu personálu, záujemcom o prácu v ošetrovateľstve alebo vysoko kvalifikovaným zamestnancom.

Nemecké ministerstvo práce odhaduje, že do krajiny by za prácou po odstránení zostávajúcich prekážok mohlo prísť každý rok okolo 100 000 občanov ôsmich štátov EÚ, ktoré do únie vstúpili v roku 2004. To je dvojnásobok počtu, ktorý z týchto krajín prichádzal v posledných rokoch. Polovicu majú podľa prognóz tvoriť Poliaci, ktorých už teraz v Nemecku legálne pôsobia z tejto osmičky najviac – viac ako 400 000. Poľsko je tiež jediné, s ktorým nemecké ministerstvo práce úzko spolupracuje na informačnej kampani. S ďalšími krajinami nič v takej intenzite neprebieha, povedal štátny tajomník ministerstva Ralf Brauksiepe.

Rakúske úrady predpokladajú, že na pracovný trh osemmiliónovej alpskej republiky po odbúraní posledných bariér príde okolo 20.000 ľudí. Viedenský ekonomický ústav WIFO v tohtoročnej štúdii odhadol, že zo susedného Česka, Slovenska a Maďarska sa do Rakúska vydá nanajvýš ďalších 16 500 občanov, teda necelý dvojnásobok priemeru za uplynulé roky. Celkovo v krajine, ktorá sa môže pochváliť jednou z najnižších mier nezamestnanosti v EÚ, pracovalo viac ako 468 000 cudzincov.

Obavy z náporu lacnejšej pracovnej sily zo strednej a východnej Európy panujú podľa prieskumu medzi obyčajnými Nemcami síce ďalej, štát a zamestnávatelia majú názor opačný. Nemecku chýba dostatok kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov. V krajine je vysoký dopyt najmä po opatrovateľov, lekároch, inžinieroch, počítačových expertoch a zamestnancoch v stavebníctve. Ubúda aj učňov.

Mnohé odbory a regióny preto do terajšieho otvorenia pracovného trhu vkladajú nádeje, že prídu chýbajúce pracovné sily. Expert na pracovný trh Klaus Zimmermann je však skeptický.

„Kvalifikovaní zo susedných krajín na východe, ktoré by Nemecko mohlo potrebovať, už odišli do Veľkej Británie, Írska alebo Švédska, ktoré svoje hranice otvorili skôr,“ tvrdí riaditeľ Inštitútu pre budúcnosť práce. Rovnako ako ďalší tamojší ekonómovia je presvedčený, že Nemecko uplatnením prechodného obdobia prepáslo veľkú šancu a svoj trh práce uvoľňuje neskoro. Berlínska vláda svoje rozhodnutie obhajuje.

Väčšie obavy v súvislosti s príchodom 1. mája sa v Nemecku objavili iba z rozšírenia praxe najímania „gastarbeiterov“ z nových únijných štátov, ktorí by v krajine pracovali za plat obvyklý v ich domovinách, čo by vytváralo tlak na znižovanie odmien pre nemeckých pracovníkov. Tomu má zabrániť zavedenie minimálnej mzdy pre zahraničných robotníkov, ktoré si od vlády vynútili nemecké odbory. Jej výška bude na západe Nemecka 7,79 eura na hodinu, na východe 6,89 eura. Priemerný hrubý mesačný príjem v Nemecku vlani predstavoval 3 261 eur, pričom platy na západe krajiny sú vo všeobecnosti vyššie ako na území bývalého komunistického východu.

Rakúsky parlament zase nedávno schválil zákon proti dumpingu v mzdovej a sociálnej oblasti. Zamedziť má najímaniu zahraničných pracovníkov za nižšie mzdy ako sú dohodnuté v kolektívnych zmluvách. Podobné pravidlá majú platiť aj pre firmy z cudziny, ktoré vyšlú pracovníkov do alpskej republiky. V prípade porušenia zákona hrozia podnikom vysoké pokuty. Prijatie normy zrejme prispelo k tomu, že otvorenie pracovného trhu nekritizujú ani miestne odbory, ktoré je hlasno počuť napríklad pri obhajovaní práv zamestnancov a ktoré zavedenie prechodného obdobia v minulosti obhajovali.

debata chyba