Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) navrhuje od budúceho septembra štipendiá pre stredoškolákov, najviac vo výške 20 percent z minimálnej mzdy, teda 1780 korún (59 eur) mesačne, ročne okolo 20-tisíc korún (663,9 eur). Platiť by ich mali podniky, s ktorými študenti uzatvoria pracovnú zmluvu. „Firmy za to budú mať úľavu na dani z príjmov,“ povedal minister.
Mikolaj si od štipendií sľubuje vyšší záujem o učebné odbory. Čoraz viac deviatakov totiž končí na gymnáziách. Kým gymnazistov je vyše 80-tisíc, na stredné odborné školy chodí len 67-tisíc žiakov.
„Neviem, či je toto riešenie. Osobne si myslím, že štipendiá veľmi nepomôžu,“ uviedol riaditeľ Strednej priemyselnej školy dopravnej na Študentskej ulici v Trnave Anton Talač. Dodal, že štipendiá viac žiakov nepritiahnu.
„Predpokladám, že ich dostanú len niektorí,“ konštatoval Talač. Podľa neho strednému školstvu pomôže, ak štát podporí spoločné projekty škôl a firiem. Dôležitá je aj zmena financovania.
Gymnáziá totiž berú aj štvorkárov preto, že od štátu dostávajú peniaze podľa počtu študentov. Stredné odborné školy tak pre nízky záujem zanikajú.
Aj Talač varuje, že ak sa nič v odbornom školstve nepohne, o niekoľko rokov to bude vážny problém. „Už teraz je na Slovensku napríklad akútny nedostatok kamionistov,“ poznamenal.
Podnikové štipendiá boli na Slovensku rozšírené za socializmu. Firmy si nimi vo veľkom viazali študentov, no až na vysokých školách. Poskytli im jednorazovo príspevok s tým, že u nich museli odpracovať určité obdobie. Hoci to bolo pred desiatkami rokov, štipendium bolo v podobnej výške, ako ho navrhuje Mikolaj teraz.
Za bývalého režimu ho využila aj dnes 51-ročná Soňa Procházková. V roku 1979 sa ako študentka tretieho ročníka Stavebnej fakulty SVŠT (terajšej STU) upísala bratislavskému štátnemu podniku Stavoprojekt.
„Na základe podpísanej zmluvy som jednorazovo získala sumu 30-tisíc korún československých. Dva zostávajúce ročníky som navyše vždy na začiatku akademického roku dostala po tisícke na školské pomôcky. Za to som sa musela zaviazať, že ako hotová inžinierka odpracujem v Stavoprojekte päť rokov. A do konca štúdia si počas prázdnin v podniku dva razy odkrútim trojtýždňovú prax,“ vymenúva podmienky štipendia. Za získané peniaze si vtedy dokázala kompletne zariadiť garsónku.
Za 1 780 korún mesačne si už dnes zrejme stredoškolák garsónku nezariadi. Ako si ho firma zaviaže, bude závisieť od nej. Prezident Zväzu automobilového priemyslu Jozef Uhrík tvrdí, že firmy budú rady štipendiá vyplácať. „Podporujeme to, akákoľvek motivácia je dobrá,“ poznamenal Uhrík.
Mikolaj firemné štipendiá navrhuje v zákone o odbornom vzdelávaní. Stredoškoláci by ich mali dostávať aj podľa prospechu a dochádzky. Ministerstvo financií pritom súhlasí, že si peniaze môžu firmy odrátať z daní. Zákon by mal platiť od 1. septembra 2009, schváliť ho ešte musí vláda a parlament.
Úrad práce určí, ktoré odbory zrušiť
Učebné odbory na stredných školách sa majú rušiť podľa toho, koľko študentov po ich skončení putuje na úrad práce. Navrhuje to minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Podľa neho mnohé stredné školy pripravujú žiakov tak, že sú pre firmy ako zamestnanci nezaujímaví.
„Odbory, ktorých absolventi končia na úradoch práce, budú zrušené,“ povedal Mikolaj. Chce tak prinútiť školy, aby otvárali také, o ktoré je na trhu záujem. Nedostatok odborných zamestnancov majú podľa neho stavebníci či automobilový priemysel.
Podľa prognóz mali automobilky na Slovensku do troch rokov zamestnávať o polovicu viac ľudí, teda asi 110-tisíc zamestnancov. Plán mohol ohroziť práve nedostatok kvalifikovanej sily. To však platilo pred finančnou krízou, v súčasnosti automobilový priemysel výrobu utlmuje.
Prezident Zväzu automobilového priemyslu Jozef Uhrík sa neodváži povedať, ktoré učebné odbory sú nadbytočné. „To chce hlbšiu analýzu,“ poznamenal.
Podľa údajov Ústredia práce si v septembri prácu nenašli okrem iných ľudia, ktorí obsluhujú stroje, medzi nových nezamestnaných patrili aj elektrotechnici. „Elektrotechnika pritom zažíva boom. Problém s nedostatkom žiakov u nás nie je. Skôr naopak, ani nemôžeme uspokojiť požiadavky,“ uviedla riaditeľka SPŠ elektrotechnickej v Piešťanoch Mária Kováčová.
