Kríza vracia mozgy z cudziny na Slovensko

Dlhová kríza šíriaca sa eurozónou znižuje pracovné možnosti Slovákov v zahraničí a zmierňuje únik mozgov. Už tento rok sa má počet ľudí hľadajúcich uplatnenie v cudzine ustáliť okolo úrovne 100-tisíc, kým ešte v predkrízovom roku 2007 odišlo pracovať za hranice až 160-tisíc Slovákov. Podľa ekonómov sa návrat má týkať najmä IT expertov.

Práca, kurzy, rekvalifikácia, počítač
Ilustračné foto
Autor:

Zadlžené krajiny ako Írsko, Španielsko či Taliansko majú problém zamestnať vlastných špecialistov a pri prepúšťaní často najprv posielajú preč cudzincov. Únik mozgov sa tak opäť zabrzdí po tom, čo sa výrazne obmedzil po vypuknutí poslednej hospodárskej krízy v roku 2008.

„V roku 2007 bol najväčší dopyt po pracovnej sile najmä v Anglicku či Česku, kde sa uchytili najmä mladí. Keď prišla kríza, boli medzi prvými, ktorých prepustili. Najprv idú cudzinci, až potom domáci,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. „Problém s nezamestnanosťou mladých riešia momentálne viaceré krajiny, preto je v dnešnej dobe pre mladého človeka ťažšie uchytiť sa v zahraničí,“ dodáva.

Opakom je napríklad Amerika, ktorá je pre mladých stále veľkým lákadlom. Aj tam však konkurencia rastie a sen o rýchlej kariére a niekoľkonásobne vyššom plate sa cudzincom plní ťažšie. Najviac Slovákov stále odchádza pracovať do susedného Česka. Ešte v roku 2007 tam odišlo vyše 80-tisíc ľudí, ale tento rok ich bolo už len 50-tisíc, z toho približne 7-tisíc vysokoškolských študentov.

Podľa Lucie Kurekovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť je zahraničná pracovná skúsenosť pre mladého človeka prínosom. „Práca v cudzine mladým pomáha nadobudnúť skúsenosti, nové zručnosti a samostatnosť. Odlev stále pretrváva na relatívne vysokej úrovni,“ hovorí.

Kureková vyzdvihuje aj schopnosť pracovať v multikultúrnom prostredí či lepšie jazykové znalosti. „Tých, ktorí sa počas krízy vrátili z Írska či Veľkej Británie, nie je medzi nezamestnanými mnoho. Dá sa teda predpokladať, že sa uplatnili na trhu práce,“ hovorí Kureková. Dôvodom, prečo vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia masovo odchádzali v minulých rokoch do zahraničia, boli nové možnosti po vstupe Slovenska do Európskej únie.

Nezanedbateľnú úlohu však zohrávala aj vysoká miera nezamestnanosti. Podľa prieskumu Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť vycestovalo najviac ľudí za prácou nielen do susedného Česka, ale aj Maďarska, Rakúska, Veľkej Británie či Talianska. Únik mozgov sa prejavuje na vývoji ekonomiky. Ak by vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí každoročne odchádzajú zo Slovenska, zostali v krajine, výsledok ich práce by k hrubému domácemu produktu krajiny pridal matematicky ročne navyše 0,6–percentného bodu. Takže slovenské hospodárstvo by v budúcom roku rástlo tempom 2,7 percenta, namiesto odhadovaných 2,1 percenta. Je však otázne, či by všetci absolventi škôl našli na Slovensku prácu adekvátnu ich vzdelaniu a s takou pridanou hodnotou. Medzi príčiny, ktoré vplývajú na odchod mladých za hranice, totiž patrí aj nesúlad medzi typom vzdelania, ktoré získali, a dopytom na trhu práce.

„Mladí odchádzajú do cudziny už počas štúdia, kde si popri škole nájdu aj občasnú brigádu. Ofi ciálne štatistiky o slovenských vysokoškolákoch v zahraničí sa nevedú, ale podľa OECD štvrtina zahraničných študentov, ktorí v tej– ktorej krajine študovali, si po skončení štúdia mení účel pobytu zo študijného na pracovný. Je teda vysoký predpoklad, že tam zostanú. Neznamená to, že zvyšných 75 percent sa vráti, možno si nájdu prácu aj v iných krajinách,“ tvrdí Baláž.

Vrátiť sa späť na Slovensko nechce Matej Bajla, ktorý získaval už počas vysokej školy pracovné skúsenosti v Nemecku a neskôr v USA. Tvrdí, že najväčšou motiváciou vycestovať do zahraničia bola väčšia možnosť kariérneho rastu a s tým súvisiaci príjem. Návrat by zvažoval v prípade lepšej ponuky, ktorú podľa neho tak skoro nedostane. „Amerika je najlepšia pre mladých, zdravých a vzdelaných ľudí. Ak v USA dokážete, že viete dosiahnuť výsledky, tak vo firme dostanete možnosť získať pozíciu s väčšou zodpovednosťou a následne aj vyššie ohodnotenie. Mladí si potom po zaplatení nájmu a ďalších nutných výdavkov dokážu každý mesiac odložiť až tri štvrtiny z hrubého platu,“ hovorí Bajla.

Najviac sa podľa ekonómov vracajú do rodnej krajiny IT špecialisti, ktorí tu majú síce menšie platové ohodnotenie, no takisto aj nižšie náklady na život ako vonku. Napríklad spoločnosť Eset pociťuje, že slovenský trh IT špecialistov a programátorov sa zasycuje najmä v Bratislave. „Bol to jeden dôvodov, prečo sme otvorili pracovisko v Košiciach. Keďže máme v strednej Európe výskumné centrá aj v Krakove či Prahe, hľadáme nových zamestnancov aj tam,“ povedal hovorca spoločnosti Branislav Ondrášik.

Marek Paščák zo spoločnosti Datalan zase tvrdí, že slovenský IT sektor má v posledných rokoch čoraz viac talentovaných a šikovných ľudí. „Už aj u nás vyrastá generácia, ktorá má naozaj veľký prehľad, iniciatívnosť až drzosť a chuť niečo dosiahnuť. Zároveň má aj dosť sebavedomia, aby svoj talent a schopnosti ukázala svetu. Okrem IT komunít, špecializovaných portálov a univerzitných klubov, ktoré sú pre IT mozgy stále tradičnou základňou, sa čoraz viac organizujú aj rôzne startupové akcie, súťaže, workshopy s možnosťou prezentovať dobré nápady a samozrejmosťou sú aj sociálne siete, na ktorých sú práve IT fanúšikovia veľmi aktívni,“ hovorí Paščák.

Do budúcna by sa trend odlevu mladých ľudí do zahraničia podľa ekonómov mal zmierniť, no Slovensko bude aj naďalej prichádzať o tých najkvalitnejších ľudí. „Všetko začína vzdelávaním a kvalitou a obsahom vyučovacieho procesu pre mladých ľudí. Myslím, že zatiaľ sa robí veľmi málo v podpore vzdelávania, ako aj podnikania mladých ľudí. Čo sa týka získavania investícií, tam treba snahu štátu uznať, ale kvalita investorov bude závisieť od kvality vzdelania mladých ľudí,“ hovorí Ivan Štefunko, riaditeľ spoločnosti Neulogy, ktorá poskytuje služby pre výskumno–vývojové inštitúcie a firmy, ktoré chcú získať kapitál na financovanie svojich nápadov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

žena, muži, práca, manažér

Aké pracovné pozície firmy hľadajú? Pozrite si prehľad po krajoch

27.09.2016 11:53

Uchádzačom o zamestnanie sa ponúka pestrá paleta voľných pracovných miest vo všetkých regiónoch Slovenska.

Študent, škola, absolvent, profesia

O koho majú firmy najväčší záujem? O informatikov, strojárov, ekonómov

24.09.2016 09:18

Záujem o absolventov univerzít zo strany zamestnávateľov stúpa. Najlepšie šance zamestnať sa majú absolventi informatiky, strojárstva a ekonómie.

euro, peniaze, eurá, plat, výhra, mzda, dôchodok, vklad, sporenie

Koľko chcú zarábať vysokoškoláci

30.08.2016 07:00

Priemerný očakávaný plat absolventov vysokých škôl uvádzaný v ich životopisoch, keď vstupujú na trh práce, je 935 eur mesačne.

Peter Pellegrini

Rok 2020. Ďalší termín eGovernmentu

29.09.2016 12:00

Už žiadne obiehanie úradov a robenie "poštárov" pre úradníkov. To si vláda sľubuje od programu informatizácie verejnej správy.

hazard, automat

Hazard v Bratislave tak skoro nezakážu

29.09.2016 12:00

Príprava nariadenia, ktoré má zakázať hazard v Bratislave, sa naťahuje. Magistrát už mal mať overené podpisy na petícii obyvateľov, ktorí žiadajú obmedziť herne.

Nigéria, Boko Haram

V Nigérii možno zomrie od hladu 75-tisíc detí, varuje UNICEF

29.09.2016 11:51

Humanitárni pracovníci varujú, že ak sa k deťom na severovýchode Nigérie urýchlene nedostanú potraviny, desaťtisíce ich zomrú.

Mideast Syria

Rusku sa nepáčia hrozby USA, navrhuje dvojdňový pokoj zbraní v Aleppe

29.09.2016 11:28

Námestník ministra zahraničia Sergej Rjabkov kritizoval stredajšie výroky amerických predstaviteľov o Rusku a označil ich za "citový výlev".