Vyučených remeselníkov ubúda. Slovensku môžu chýbať

Nájsť zručného murára, klampiara, ale aj stolára bude na Slovensku o pár rokov problém. Nedostatok pracovníkov ovládajúcich tradičné remeslá sa odráža aj na nižšom počte stredoškolákov vo vybraných stavebných odboroch. Do rekonštrukcie domu či bytu sa tak neraz púšťajú ľudia, ktorí nemajú v danom odbore potrebné vzdelanie.

09.08.2015 15:30
05-stavbar-3x  Foto:
Zohnať kvalitného murára na rekonštrukciu bytu je dnes veľký problém. Pre nízky záujem o učňovky remeslá vykonávajú ľudia bez praktického vzdelania.
debata (34)

Staré príslovie "remeslo má zlaté dno“ sa stáva čoraz ojedinelejším javom. Vyučených ľudí, ktorí ovládajú prácu s drevom či kameňom, totiž u nás ubúda. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Zsolt Lukáč tvrdí, že klesajúci záujem o prácu v stavebnom priemysle vidieť v prázdnejších triedach učilíšť.

„Každoročne je náročnejšie získať nových študentov do vybraných učebných odborov stavebného priemyslu. Dôvodom je hlavne slabá motivácia rodičov, ktorí nedokážu svoje dieťa presvedčiť o tom, že po skončení školy sa dokáže vo svojom odbore aj reálne uplatniť,“ myslí si Lukáč. Podľa ministerstva školstva sa v máji tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom znížil počet absolventov v profesiách tesár, montér suchých stavieb, kachliar a klampiar.

Nielen vymaľovať stenu

Živnostenský zákon presne vymedzuje povolania, ktoré možno vykonávať aj bez odbornej prípravy. Na zozname voľných živností sa nachádzajú aj niektoré profesie stavebného priemyslu, čo znamená, že podnikanie sa neviaže na špeciálne zručnosti získané praxou v odbore. Medzi takéto činnosti zaraďuje legislatíva aj maliarske a natieračské práce.

Cechmajster Ladislav Konkoly z Cechu maliarov Slovenska argumentuje tým, že byť maliarom znamená viac, ako len vedieť vymaľovať stenu nabielo. Učni totiž musia ovládať aj chemické reakcie farieb, ktoré je dôležité poznať pri protipožiarnych náteroch. „Človek, ktorý nechodí do školy, sa tieto veci jednoducho nemá odkiaľ dozvedieť,“ podotýka Konkoly.

Kvalita za nižšiu cenu?

Medzi ďalšie živnosti, ktoré si človek môže otvoriť aj bez predošlých skúseností, patrí stierkovanie či kladenie zámkovej dlažby. Naopak, zákon je menej ústretový k murárom, tesárom, podlahárom, kachliarom, pokrývačom či klampiarom, ktorí nemajú potrebnú kvalifikáciu, čo im znemožňuje podnikať legálnou cestou. Veľa prác sa tak vykonáva načierno a pri rekonštrukcii často nerozhoduje kvalita, ale cena. Potvrdzuje to aj Peter Šaradin z murárskej spoločnosti JADRO-STAV.

„Všetko je dnes o peniazoch. Málokoho zaujíma, či máte kvalifikovaných pracovníkov a aké materiály pri práci používate, pretože každý hľadí len na to, koľko to bude stáť,“ posťažoval sa Šaradin. Niektorí špekulanti sú dokonca schopní zájsť tak ďaleko, že si od firiem vypýtajú cenový návrh a prácu profesionálov ponúkajú zákazníkom aj o niekoľko stoviek eur lacnejšie. "Ľudia chcú v prvom rade ušetriť. Nečítajú si recenzie a nás volajú až potom, keď je neskoro,“ dodáva Šaradin.

Aj v stolárstve sa nájde veľa takých, ktorí robia poctivej drevárskej práci zlé meno. Potvrdzuje to Jozef Hudaček z Košíc, ktorý si vlastnú dielňu otvoril pred desiatimi rokmi. Hoci nie je vyučený stolár, dodatočne si urobil rekvalifikačný kurz, aby sa mohol venovať tomuto remeslu. Človek, ktorý chce podnikať v tejto oblasti, musí mať totiž výučný list zo školy alebo absolvovať školenie v rámci rekvalifikačné­ho kurzu.

Chýba mladá krv

Viacerí živnostníci sa zhodujú v tom, že hoci je práce dostatok, ťažším orieškom je pre nich najať ľudí ochotných pracovať na stavbe. Menej pracovníkov majú firmy aj napriek pozitívnej nálade na trhu s nehnuteľnosťami, ktorej nahrávajú najmä dostupnejšie úvery bánk. Igor Pösinger zo stavebnej firmy Pövabau v Trnave vníma ako výzvu zatiahnuť do práce predovšetkým mladých ľudí. Na vine je podľa neho vzdelávací proces, ktorý nemotivuje budúcich uchádzačov, aby si podali prihlášku práve na jeden zo stavebných smerov. Dôsledkom klesajúceho záujmu sú nielen z roka na rok prázdnejšie triedy, ale tiež zrušené učilištia.

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Zsolt Lukáč nehovorí len o degradácii školského systému, ktorý plodí množstvo absolventov humanitného zamerania, ale aj o probléme financovania škôl. Práca v stavebnom priemysle si vyžaduje kontakt s materiálom už počas samotnej výučby, nie až priamo na stavenisku. „Ako sa má učeň naučiť pracovať s tehlou, ak neprejde jeho rukami?“ pýta sa Lukáč.

Oporou by preto mohol byť duálny systém vzdelávania, ktorý sa v prípade stavebných odborov rozbieha pomalšie, ako v iných odvetviach, tvrdí cechmajster Ladislav Konkoly z Cechu maliarov Slovenska. Hoci ich združenie spolupracuje so školami aj s výrobcami farieb a maliarskeho náradia, väčšiu podporu by privítal aj zo strany štátu.

S výchovou remeselníkov by sa podľa Lukáča malo začať už v samospráve, ktorá rozhoduje o jednotlivých študijných odboroch. Budúcich murárov, maliarov, dlaždičov či stolárov by si preto obce mali pestovať ako v bavlnke. "V súčasnosti je ťažké nájsť šikovného majstra, a preto by sme sa mali zamerať predovšetkým na školenie remeselníkov. Pretože niektoré remeslá nám pomaly, ale isto vymierajú,“ upozorňuje Lukáč.

34 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #stavebníctvo