„Opäť o nás píšu,” povzdychne si a pomaly usrkáva z kávy. Už desiaty rok pracuje v anglickom meste Cambridge. Doteraz sa nestretla s takou negatívnou kampaňou proti imigrantom, ako je to teraz v Británii na dennom poriadku.
„Už to nedokážem čítať. Všetci riešia imigrantov. Po toľkých odpracovaných rokoch, platení nájmu a všetkých poplatkov načas, z nás robia dobytok, ktorý sem chodí vyciciavať sociálny systém,” nahnevane hovorí Agneska.
Predvolebná kampaň britských politických strán začína naozaj v tomto smere naberať na obrátkach. V uliciach miest vidieť necelý mesiac pred celonárodnými voľbami čoraz častejšie desiatky autobusov oblepených predvolebnými sloganmi. „The battle buses“, vo voľnom preklade „bojovné autobusy”, ktorými cestujú britskí politici za svojimi potenciálnymi voličmi, a doslova bojujú o každý jeden hlas, sa stali aj prepravnými prostriedkami myšlienok ohľadom zastavenia prílevu imigrantov do krajiny.
Učiteľka Julia Devey, ktorá má 40 rokov, potvrdzuje, že sa predvolebná kampaň zvrhla v posledných týždňoch najmä na riešenie problému imigrantov. „Sledujem pravidelne diskusie v televízii, čítam noviny. Zaujímam sa o politiku, nie som ešte rozhodnutá, koho voliť. Naši politici však čoraz častejšie hovoria o zastavení prílevu zamestnancov, pritom by mali riešiť vážnejšie problémy ako zdravotný systém alebo podporu vzdelávania,” myslí si Julia.
Téma imigrantov v posledných dňoch vytŕča z každých novín. Súčasný britský premiér David Cameron v predvolebných diskusiách už niekoľkokrát upozornil, že chce v prípade volebnej výhry odoprieť imigrantom na štyri roky daňové bonusy, zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie, poslať ich preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do Británie rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a dlhšie zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie.
Cameronova Konzervatívna strana má veľké šance na úspech. Jej hlavný súper, labouristi na čele s Edom Milibandom, však presadzuje podobnú protiimigračnú politiku. Tieto postoje majú silnú podporu Britov. Dôkazom toho je aj 34–ročná matka dvoch detí Nicola Grantham, ktorá zvažuje, že bude voliť konzervatívcov.
„Som znepokojená tým, koľko imigrantov sem každý rok prichádza. Sme malá ostrovná krajina a máme svoje limity, musí sa to obmedziť,” hovorí Nicola.
Každý rok prichádza do Británie približne 300–tisíc imigrantov, najmä zo štátov ako Rumunsko, Bulharsko či z ázijských krajín.
Vo Veľkej Británii podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje vyše 50–tisíc Slovákov. Slováci sa radia na 22. miesto spomedzi všetkých národností žijúcich v Británii. V roku 2011 sa však stali najrýchlejšie rastúcou skupinou. Ich počet za posledných šesť rokov vzrástol o 600 percent.
„S bratom som sem prišla pred rokmi. Pracujem ako recepčná v medzinárodnej spoločnosti. Brat je pomocná sila v kuchyni. Do Poľska sa nevrátime. Tam si človek ťažko nájde prácu. Hádam nás z Británie nevyhostia, veď poctivo pracujeme,” hovorí so smútkom v hlase Agneska.
Britskí politici obhajujú zastavenie prílevu imigrantov do krajiny tvrdeniami, že cudzinci čerpajú zo štedrého sociálneho systému, zaťažujú škrípajúcu infraštruktúru aj životné prostredie. Fakty však nepustia. Imigranti za posledné roky výrazne pomohli britskej ekonomike.
Imigranti z nových členských štátov vrátane Slovenska, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, odviedli vo Veľkej Británii na daniach oveľa viac, ako odčerpali zo systému. Do roku 2011 odviedli do britského systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac (6,3 miliardy eur), ako z neho dostali vo forme služieb. Prisťahovalci zo širšieho európskeho hospodárskeho priestoru European Economic Area, ktorý okrem štátov EÚ zahŕňa aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, mali pozitívny vplyv na ekonomiku Británie a ich čistý fiškálny prínos za obdobie 1995 až 2011 bol 4,4 miliardy libier (5,6 miliardy eur).
Prínos imigrantov z neeurópskych štátov bol v rokoch 1995–2011 negatívny. Presnejšie, po odrátaní nákladov na sociálne a verejné služby od príjmov z ich daní za roky 1995–2011 vyšlo záporné číslo –118 miliárd libier (150 miliárd eur).
Briti chcú riešiť lacnú prácu
Bežní Briti viac ako imigrantov riešia problém s niekoľko rokov fungujúcim pracovným kontraktom nazvaným zero hour contract. Aktuálne tak pracuje okolo 700–tisíc Britov. Vláda to zaviedla pred rokmi, a hlavne v čase krízy to malo ľuďom pomôcť ľahšie sa zamestnať. V praxi to funguje tak, že si firma vezme človeka na zero hour contract, pričom mu negarantuje počet opracovaných hodín v danom mesiaci ani jeho mzdu. Stáva sa, že ak firma nepotrebuje pracovníkov, ľuďom na zero hour contract sa nemusí aj niekoľko mesiacov ozvať. Zavolá si ich až vtedy, keď má zákazky.
Firmy to však za posledné roky začali zneužívať. Takí ľudia totiž majú menej práv ako riadni zamestnanci alebo ľudia pracujúci na klasické dohody. „Malo to pôvodne slúžiť študentom a starším ľuďom, ktorí si občas chcú privyrobiť. Teraz to začali firmy zneužívať. Naberú lacnú pracovnú silu, keď potrebujú ľudí, a potom sa ich bez nejakých nákladov aj zbavia. Treba to zastaviť,” sťažuje sa 35–ročný britský profesor Chris.
Problém tiež je, že mnoho ľudí zo súčasne zamestnaných na zero hour contract nesmie pracovať popri tom u iného zamestnávateľa. „Toto poďme riešiť ako prvé. Nie imigrantov, na ktorých tu i tak stoja naše služby. Nebyť nich, tak mnoho profesií by nemal kto v Británii vykonávať,” dodáva Chris.