Presadzuje to Európska komisia v rámci stratégie Európa 2020, ktorá túto oblasť zaradila medzi kľúčové opatrenia na zvýšenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti v Európe.
Celkové výdavky na túto oblasť sú aktuálne na Slovensku v objeme 0,82 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. V rámci stratégie Európa 2020 si však krajina stanovila dosiahnuť cieľ 1,2 percenta HDP. Táto ambícia však ďaleko zaostáva za celoeurópskym priemerom a deklarovaným zámerom EÚ mať trojpercentný podiel pre vedu a výskum na HDP v členských krajinách.
Napríklad v susednej Českej republike, Maďarsku či Slovinsku dosahuje momentálne veda a výskum 1,27 percenta z celkového HDP krajiny. Problémom na Slovensku sú jednak možnosti štátneho rozpočtu, ale aj zlé čerpanie eurofondov. O premárnenej šanci hovorí aj slovenský rezort zahraničných vecí.
„Slovenská veda a výskum zatiaľ plne nevyužívajú možnosti, ktoré ponúka únia v rámci podpory z eurofondov. Čerpáme tieto európske prostriedky najhoršie spomedzi krajín EÚ,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Peter Javorčík, ktorý sa zúčastnil na konferencii venovanej stratégii Európa 2020, organizovanej Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a Centrom pre európske záležitosti.
Podľa analýzy rezortu Slovensko v predchádzajúcom programovacom období, ktoré umožňovalo čerpať peniaze na vedu a výskum, skončilo na 21. mieste podľa pridelených finančných prostriedkov. Na poslednom mieste skončila krajina medzi členskými štátmi EÚ v počte žiadostí na jedného výskumníka.
„Musíme čerpanie zefektívniť, pretože veda a výskum je oblasť, ktorá do budúcna potiahne ekonomický rast krajiny,“ poznamenal Javorčík.
Kľúčová je v tomto smere najmä podpora škôl. Podľa výsledkov kontroly Národného kontrolného úradu najväčší objem peňazí zo zahraničných grantov získala vlani na vedu a výskum Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave, a to viac ako štyri milióny eur. Najúspešnejšou fakultou v počte získaných projektov na vedeckovýskumnú činnosť zo zahraničia je Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku. Tá získala 27 zahraničných grantov v oblasti výskumu a vývoja. NKÚ vo výsledkoch kontroly konštatuje, že na Slovensku chýba model, ktorý by defi noval, aký finančný nástroj a ako prispieva k vedeckovýskumnému pokroku.
„Ministerstvo školstva nemá informácie o tom, ako prispievajú programy vedeckovýskumných projektov na plnenie prioritných cieľov vedeckovýskumnej činnosti na Slovensku,“ konštatuje úrad. Postaviť vedu na nohy by mal pomôcť aj súkromný sektor, ktorý ju dosiaľ ignoruje.
Prioritou je aj zamestnanosť
Európska únia pritom v rámci stratégie Európa 2020 tlačí Slovensko, aby vyriešilo problémy vo viacerých oblastiach. Jednou z nich je práve nezamestnanosť, ktorá sa čoraz viac týka aj mladých ľudí. Spoločný cieľ zamestnanosti v EÚ je na úrovni 75 percent v roku 2020. Ten však pravdepodobne dosiahnutý nebude. Predpokladá sa, že sa môže vyšplhať maximálne na 72 percent pracujúcich Európanov. V súčasnosti pracuje približne 69 percent európskej populácie v produktívnom veku.
„Kľúčom k dosiahnutiu vyššieho rastu a zamestnanosti sú štrukturálne reformy, na ktoré síce tlačí Európska komisia, ale ich implementácia je hlavne na členských štátoch,“ povedala na konferencii zástupkyňa EK Lívia Vašáková. Ciele si stratégia kladie aj v oblasti klímy, kde chce znížiť emisie CO2 o dvadsať percent zvýšením energetickej účinnosti a nárastom využívania obnoviteľných zdrojov.
„Niekoľko rokov dozadu celá iniciatíva, s ktorou prišla Európska komisia, smerovala k tomu, aby bol klimatický balíček naplnený bez ohľadu na to, aký to bude mať vplyv na priemysel a industrializáciu členských štátov EÚ. Krajiny, ktoré sú mimo EÚ, pritom nie sú ovplyvnené týmito legislatívnymi rámcami. Tým pádom vzniká nerovnováha v konkurencieschopnosti priemyslu vo svete. Toto sa darí v poslednej dobe meniť, pretože pohľad na tvorbu legislatívneho procesu, na konci ktorého má byť lepšie prostredie v energetike a klímy, sa zmenil. Začína sa brať v tomto smere ohľad na priemysel, industrializáciu a investičné príležitosti v rámci Európy. Zastavil sa proces, kedy sa oslabuje konkurenčné prostredie oproti krajinám, ktoré nie sú členmi únie,“ konštatuje na margo stratégie Európa 2020 Miroslav Kiraľvarga, viceprezident pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania v U. S. Steele Košice.
Únia chce byť aktívna aj v znižovaní počtu nedoštudovaných školákov, najmenej o desať percent, a vo zvýšení počtu vysokoškolákov na štyridsať percent, v čom vidí jeden z nástrojov na znižovanie počtu Európanov žijúcich pod hranicou chudoby. Mnohé členské štáty EÚ už dosiahli zníženie percenta študentov predčasne odchádzajúcich zo škôl pod desať percent alebo sa k nemu blížia. V roku 2012 dosiahol priemer EÚ 12,7 percenta. Dosiahnutý by mal byť aj cieľ mať v únii minimálne 40 percent mladých ľudí vo veku 30 až 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. V roku 2012 predstavoval priemer EÚ 37,5 percenta.
Na otázku, ako stratégia Európa 2020 funguje, by mala priniesť odpoveď takisto verejná konzultácia, ktorú Európska komisia otvorila na jar tohto roku a bude ukončená v tohtoročný posledný októbrový deň.
Sedem kľúčových bodov pre Európu
Program stratégie Európa 2020 sa má napĺňať cez sedem hlavných iniciatív. Prvou je Inovácia v únii, teda zbližovanie vedy a výskumu s trhmi. Cieľom je uvádzať vynálezy na trh v podobe výrobkov. Patent na úrovni únie by mohol spoločnostiam každoročne ušetriť 289 miliónov eur.
Druhou z iniciatív je projekt Mládež v pohybe, ktorý ma prispieť k zvyšovaniu kvality a medzinárodnej atraktivity európskeho systému vyššieho vzdelávania prostredníctvom propagácie mobility študentov a mladých profesionálov. Konkrétne by napríklad ponuky voľných pracovných miest vo všetkých členských štátoch mali byť ľahšie dostupné v celej Európe, a mali by sa uznávať odborné kvalifi kácie a skúsenosti.
Tretím bodom je iniciatíva Digitálny program pre Európu, ktorý má priniesť jednotný digitálny trh prostredníctvom ultrarýchleho internetu.
Štvrtým je iniciatíva Európa efektívne využívajúca zdroje, zameraná na prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Európa by mala dodržať svoje ciele na rok 2020, pokiaľ ide o výrobu energie, energetickú účinnosť a spotrebu. To by do roku 2020 viedlo k úsporám na dovoze ropy a zemného plynu vo výške 60 miliárd eur.
Piata iniciatíva Priemyselná politika pre „zelený“ rast je podpora priemyslu EÚ, ktorej cieľom je zaistiť jej konkurencieschopnosť v období po prekonaní krízy, podpora podnikania a rozvoj nových zručností. Predpokladá sa vytvorenie milióna nových pracovných miest.
Šiesty Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta má za cieľ vytváranie podmienok na modernizáciu trhov práce s cieľom zvyšovať zamestnanosť a zaistiť udržateľnosť našich sociálnych modelov pre obdobia, keď generácia silných populačných ročníkov začne odchádzať do dôchodku.
Posledná, siedma, Európska platforma na boj proti chudobe má zabezpečovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť prostredníctvom pomoci chudobným a sociálne vylúčeným skupinám a dosiahnuť, aby sa dokázali aktívne podieľať na živote spoločnosti.
Do riadenia únie sa môžu zapojiť aj bežní ľudia
Na otázku, ako stratégia Európa 2020 funguje v praxi a čo by sa v budúcnosti mohlo zmeniť, by mala priniesť odpoveď aj verejná konzultácia, ktorú Európska komisia otvorila na jar tohto roku a bude ukončená koncom októbra. Do nej sa môžu zapojiť aj bežní ľudia. Tí môžu priamo komisii zaslať či už mailom, alebo poštou svoje názory ohľadne prioritných oblastí a nástrojov na ich realizáciu. Zaslať ich môžu v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ. Po skončení verejnej konzultácie bude komisia analyzovať a spracúvať prijaté odpovede. Na základe výsledku verejnej konzultácie predloží návrhy na ďalší rozvoj stratégie na začiatku roka 2015.