Predkrízové časy sa ani po piatich rokoch nevrátili

Slovensko sa ani po piatich rokoch od vypuknutia poslednej finančnej krízy nedokázalo dostať v počte pracovných miest na predkrízovú úroveň. Kríza vypukla v septembri 2008 v USA po páde banky Lehman Brothers.

16.09.2013 09:38
Práca, profesia, stavba
Ilustračné foto
debata (6)

Z krízy sa svet poučil a problémy s vysokými dlhmi už USA, ale ani EÚ neriešia radikálnymi rezmi, akým by bolo napríklad vylúčenie zadlženého Grécka z eurozóny. Napriek tomu však čaká pre vysoké dlhy svet v nasledujúcich rokoch pomalý rast až stagnácia. Obavy z opakovania sa dôsledkov krízy z roku 2008 sú veľké.

Roky 2008 – 2015
  2008 Q2 2013 Q2
počet zamestnancov 2 434 000 2 327 000

Najviac Slovákov prišlo o prácu v roku 2009, a to v priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctve. Zamestnaných je teraz na Slovensku stále asi o 107-tisíc ľudí menej, ako to bolo v roku 2008.

Roky 2008 – 2015
  2008 Q1 2013 Q2
vývoj priemernej mzdy 679 818

Ak by si ekonomika udržala prognózované tempo rastu, ako odhaduje ministerstvo financií, v počte pracujúcich by sa Slovensko dostalo na predkrízovú úroveň zrejme okolo roku 2020. Problémom však je, že ako proexportne orientovaná krajina nedokážeme ovplyvniť, ako sa bude dariť priemyselným firmám, ktoré vyrábajú najmä pre zahraničie. Otvorenosť ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom hrubom domácom produkte dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent.

Rast cien (inflácia v %)
2008 2009 2010 2011 2012 2013
4,6 1,6 1,0 3,9 3,6 1,7 *
* odhad

Prepustení teraz vyrábajú autá

Paradoxne to boli práve nové investície veľkých zahraničných automobilových závodov, ktoré slovenské hospodárstvo podržali posledné roky pred úpadkom do recesie. V tej sa ocitla napríklad susedná Česká republika. Slovenská ekonomika bola aj vďaka automobilkám vlani o vyše desatinu výkonnejšia ako v roku 2007 a v rámci výkonnosti spomedzi krajín EÚ skončila na druhom mieste. Darilo by sa jej ešte lepšie, nebyť slabej domácej spotreby, ktorá je stále ochromená vysokou nezamestnanosťou v krajine. Tá aktuálne dosahuje 14-percentnú hranicu.

Za posledných päť rokov sa pre krízu podľa predsedu Odborového zväzu KOVO Emila Machynu slovenským zamestnancom zhoršili pracovné podmienky. „Zhoršila sa kvalita života, a to tým, že ľudia strávia v práci oveľa viac času ako predtým. V rámci nadčasov sme na vrchole rebríčka krajín OECD. Produktivita práce stúpa oveľa viac ako v susedných krajinách, no nie je to adekvátne k rastu miezd,“ konštatuje Machyna. Podľa neho krajina nemôže donekonečna ťažiť pri lákaní nových investorov do krajiny z toho, že má nízku cenu práce. „Musíme konkurovať väčšou kvalifikáciou, sofistikovanejšou výrobou. Za posledných päť rokov sa nezmenil status štátu ako montážnej krajiny,“ doplnil Machyna.

Vývoj ekonomiky (HDP v mld. eur)
2008 2009 2010 2011 2012 2013
62,40 59,35 61,95 63,95 65,24 65,60 *
Pozn.: v stálych cenách roka 2005, * odhad

Kríza by zajtra mala narodeniny

Kríza, s ktorou sa vrátane Slovenska pasuje celá Európa, sa začala presne 15. septembra 2008 pádom americkej investičnej banky Lehman Brothers. Tá doplatila na prepad cien na trhu nehnuteľností a na následnú krízu spojenú s nesplácaním rizikových hypoték. V priebehu niekoľkých mesiacov skrachovali desiatky bánk v USA. Nedôvera na finančných trhoch a v bankovom sektore sa rýchlo preliala do celého sveta.

Kríza nastavila viacerým firmám zrkadlo, svoju činnosť museli ukončiť najmä spoločnosti postavené na predrevolučných základoch. Menej zákaziek a väčšia konkurencia ovplyvnili nielen priemyselné odvetvie. Výraznou zmenou za posledných päť rokov prešiel aj tuzemský stavebný sektor. Produkcia slovenských stavebných firiem sa prepadla od svojho vrcholu v roku 2008 približne o štvrtinu na 415,5 milióna eur. Od roku 2008 prišlo o prácu v tomto sektore takmer 9-tisíc ľudí. Momentálne zamestnávajú stavebné spoločnosti podľa údajov Štatistického úradu na Slovensku približne 168-tisíc ľudí.

Stavebníci si zúfajú

Tento rok bude podľa Igora Barančoka, konateľa banskobystrickej stavebnej firmy Realstav, pre stavebníkov jeden z najhorších v celej ich histórii. Na trhu pôsobí jeho firma od roku 1994. „Každým rokom je to horšie. Stále nám ubúda zákaziek. Ľudia si začali robiť niektoré menšie stavebné práce svojpomocne, objednávajú si služby u Poliakov, ktorí tlačia ceny veľmi nízko,“ hovorí Barančok. Jeho firma ešte pred takmer šiestimi rokmi profitovala z murárskych prác, zatepľovania domov či vodoinštalácií a elektroinštalácií.

Analytici sa zhodujú v tom, že naštartovanie opätovného rastu a konkurencieschop­nosti v Európe nenastane dovtedy, kým všetky krajiny nepristúpia k razantnejším štrukturálnym reformám. „Z veľkých ekonomík je pozitívnym príkladom Nemecko, ktoré prekonalo predkrízové úrovne z roku 2008 asi o tri percentá. Francúzsko takisto aspoň dobehlo predkrízové maximá z roku 2008. Naopak, USA prekonali predkrízové maximá asi o 4 percentá, čo je dané aj tým, že ešte nepristúpili k výraznejším fiškálnym šetreniam a aj v oblasti monetárnej politiky poskytol Fed ekonomike väčšiu vzpruhu ako ECB eurozóne,“ hovorí Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne.

Koniec krízy je ešte ďaleko

„Rok 2014 sa môže konečne stať rokom, ktorý prinúti mnohých politikov k ozajstným štrukturálnym reformám. Zníženie verejných a sociálnych výdavkov v kombinácii s uvoľneným pracovným trhom by mohli byť práve týmito zmenami,“ tvrdí riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.

Nielen ekonómovia, ale aj politici volajú po tom, aby si svoje vysoké verejné dlhy a deficitné rozpočty vyriešili predovšetkým krajiny na juhu EÚ. „Tieto štáty dlhý čas míňali viac, než si mohli dovoliť, a odkladali potrebné reformy, čím strácali konkurencieschop­nosť. Teraz sú nútené znižovať deficity, čo utlmuje rast ich ekonomík a tlačí na rast nezamestnanosti,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš. Za príklad dávajú ekonómovia práve pobaltské krajiny, ktoré sa spamätali z krízy oveľa rýchlejšie ako zvyšok Európy.

Chorý penzijný systém

Pokles zamestnanosti má dosah aj na penzijné systémy. Na penzie starobných penzistov totiž pracujú súčasní zamestnanci. Pri vysokej nezamestnanosti preto musí štát o to viac plátať diery v Sociálnej poisťovni. Kríza obmedzila aj pôrodnosť. Rodiny sa nerozvíjajú, keď nemajú prácu. Počet dôchodcov pritom rastie. Starobných penzistov za posledných 5 rokov pribudlo o vyše 60-tisíc a je ich približne milión. Aby bol systém udržateľný do budúcnosti, vytvoril sa druhý penzijný pilier, ktorý však vlády pri potrebe vysporiadať sa s dlhmi a krízou nemajú z čoho financovať.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #Slovensko #zamestnanie