Stratená, zjazvená či len odložená generácia?

V poviedke nazvanej Moja reč k absolventom americký komik a režisér Woody Allen píše: "Viac než kedykoľvek predtým v dejinách stojí dnes ľudstvo na križovatke. Jedna cesta vedie k úplnému zúfalstvu a hlbokej beznádeji. Druhá k vyhynutiu. Dúfajme, že budeme dosť múdri a vyberieme si správne.

15.06.2013 12:00
Úrad práce, nezamestnaní, práca Foto:
Zo školy priamo na úrad práce? Aj na Slovensku sa to týka veľkej časti mladých.
debata (46)

"Allen svoj satirický text napísal v roku 1979. Akoby prorocky. Absolventom z krajín vyspelých ekonomík sa pôda pod nohami začala triasť už v ďalšej dekáde, do postkomunistických krajín nastúpila vlna nezamestnanosti mladých o desaťročie neskôr. Svet máta dodnes.

A v súčasnosti s väčšou razanciou ako kedysi. Americký odborný časopis Monthly Labor Review s takmer storočnou históriou uverejnil pred piatimi rokmi článok, v ktorom podrobne mapoval vývoj nezamestnanosti mladých v 13 rozvinutých krajinách v rokoch 1980 až 2007. Za najväčší nárast v rámci tohto obdobia označil periódu medzi rokmi 1980 až 1985. V Taliansku vtedy napríklad stúpol počet mladých ľudí (do 25 rokov) bez práce z 25 na 34 percent. Na porovnanie – za päťročnicu 2007–2012 sa v Taliansku štatistika mladých nezamestnaných zdvojnásobila (z 20 na 40 percent).

Vari aj preto sa minulý týždeň nový taliansky premiér Enrico Letta ospravedlnil mladým Talianom, ktorí museli opustiť krajinu pre nedostatok pracovných miest. Za posledných desať rokov ich bolo takmer 320-tisíc. Letta v liste vyjadril ľútosť z toho, že „politické triedy dlho predstierali, že nerozumejú, že výsledkom ich slov, činov a ignorácie bolo mrhanie vášňou, obetou a šikovnosťou“. Dôsledkom bola zase paralela na Allenovu križovatku ciest – mladí buď odchádzali, alebo ostali doma zatratení – v spleti čiernej práce, nezamestnanosti, kriminality a zmarených snov.

Aj v najhoršom ostávajú mladí optimistami

Pre generáciu mladých ľudí, ktorá si v súčasnosti ťažšie hľadá uplatnenie, majú médiá, komentátori i odborníci rôzne prívlastky. Niektorí sa pesimisticky odvolávajú na Stratenú generáciu súčasníkov Remarqua. Iní hovoria len o odloženej generácii. Ekonómka Hanan Morsy zase použila zaujímavý výraz „zjazvená generácia“. Okrem známych dôsledkov nezamestnanosti mladých – migrácie a beznádeje, vo svojom článku pre Medzinárodný menový fond totiž opísala, aké ďalšie dlhodobé následky môže mať ťažké hľadanie zamestnania na počiatku pracovnej kariéry.

„Podľa výskumov napríklad tí, ktorí zažijú nezamestnanosť v mladom veku, sú náchylnejší prichádzať o prácu aj keď sú starší. Navyše podľa štatistík budú zarábať menej ako ich rovesníci, ktorí si v mladosti rýchlo našli prácu. Experti preto tieto dlhodobé následky nazvali efektom zjazvenia. Platí pritom, že čím dlhšie je mladý človek bez práce, tým dlhšie bude takpovediac zjazvený. Platové znevýhodnenie môže byť u týchto ľudí až 20-percentné oproti rovesníkom a môže trvať až 20 rokov, kým sa celkom stratí,“ opisuje vo svojom článku Morsy.

K teórii o vhodnosti prívlastku stratená (generácia) zase prispieva japonská skúsenosť. Po dynamickom raste ostrovného štátu v osemdesiatych rokoch prišla stagnácia. Aj preto sa celé deväťdesiate roky v Japonsku nazývajú „stratenou dekádou“. Ekonomický útlm sa prirodzene prejavil aj v nezamestnanosti mladých. Kým v roku 1990 nemalo prácu iba 4,3 percenta mladých Japoncov, v roku 2000 to už bolo 9,2. A to hovoríme o krajine, kde dlhodobo dobre funguje systém previazania škôl s praxou, čo znižuje riziko, že mladý človek si nenájde zamestnanie.

Napriek tomu, že desaťročie stagnácie sa v novom tisícročí skončilo a nezamestnanosť mladých klesla, tie roky deväťdesiate vytvorili bublinu, v ktorej ostala uväznená celá jedna generácia. Stratená generácia stratenej dekády. Keď totiž japonské firmy začali opäť naberať nové pracovné sily, siahli skôr po čerstvých absolventoch, ako po stále mladých, no dlhodobo nezamestnaných ľuďoch. Takáto situácia sa už neodrazí iba jazvami vo finančnej sfére, ale aj v pocite šťastia jednotlivca a neraz aj na jeho zdraví. Človek sa naozaj cíti stratený. Odpísaný.

Najoptimistickejšie z prívlastkov teda zrejme znie odložená (generácia). Vo svojom komentári pre New York Times ju použil napríklad ekonomický publicista David Leonhardt, držiteľ Pulitzerovej ceny z roku 2011. V článku sa nevenuje súčasnej mladej generácii, ale práve tej, ktorej „nezastavil vlak“. A márne čaká na ďalší. V Spojených štátoch je v súčasnosti bez práce až 26,6 percenta ľudí vo veku od 25 do 34 rokov. Hoci sa za oceánom ekonomika rozbieha, podľa Leonhardta nárast pracovných miest ledva pokrýva populačný prírastok.

Mnoho mladých Američanov – dvadsiatnikov, ale aj mladších tridsiatnikov – ostáva odložených. Ten jemne optimistický výraz pritom pochádza z ich hláv. „Podľa štatistík úradu práce zamestnanci medzi 25 a 34 rokmi sú jedinou vekovou kategóriou, ktorá má v roku 2013 nižší priemerný plat ako v roku 2000. Je preto pozoruhodné, že táto generácia nestráca nádej. Podľa prieskumov verejnej mienky sú si ľudia v tomto veku oveľa istejší, že budúcnosť bude lepšia ako minulosť, než ich starší spoluobčania. Ten optimizmus je obdivuhodný. Ale asi aj nevyhnutný,“ píše Leonhardt.

Učiť sa, učiť sa… ale nie zbytočne

Keďže nezamestnanosť mladých nie je novým fenoménom, jej príčiny sú dobre spracované a popísané. Čo spôsobuje, že spoločnosť nevie dať mladým prácu a prečo sa tento problém ťahá už celé desaťročia? Najskôr teda k príčinám. Analýza Monthly Labor Review poukázala na štyri hlavné oblasti. Prvou a v posledných rokoch zrejme najaktuálnejšou je, že v čase krízy sú najzraniteľnejší práve mladí pracovníci. „Majú najmenej skúseností, firma do nich ešte neinvestovala veľa prostriedkov a neraz robia na zmluvy na dobu určitú,“ píše sa v článku.

Nezamestnanosť v tejto kategórii navyše rastie, aj keď firmy neprepúšťajú, ale iba neberú nové posily. Školy totiž každoročné posúvajú na trh práce nových a nových ľudí. Ktorí nielenže nemajú skúsenosti s praxou, ale ani s hľadaním si práce. Čo je zároveň druhá príčina vysokej nezamestnanosti mladých. Ľudia na začiatku pracovnej kariéry ešte nemajú vybudovanú sieť kontaktov a referencií, ktoré by im umožnili dozvedieť sa včas o vhodných miestach, či skúsenosť s tým, ako sa kdesi uchytiť len na určitý čas a následne sa posunúť na želanú pozíciu.

Tretia príčina sa týka mobility mladých, vzťahuje sa skôr na ľudí do 20 rokov. Tí sú neraz ešte finančne, no i emocionálne viazaní na svoje rodiny a nie sú ochotní odsťahovať sa za prácou do iného regiónu či dokonca štátu. Finančná podpora zo strany rodiny stojí aj za štvrtým dôvodom. Nižšie finančné požiadavky na život a takmer žiadne záväzky – to sú faktory, pre ktoré sú mladí buď dobrovoľne nezamestnanými (čakajúc na prácu snov s minimom vlastného pričinenia), alebo sa uspokoja s prácami s nižšou náročnosťou, ktoré často menia, a budovanie kariéry tak rovnako odkladajú.

Tu prichádzame k ďalšiemu fenoménu, ktorý je zároveň príčinou i dôsledkom nezamestnanosti mladých – prekvalifikácie. Hovorí o ňom Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. „V skratke to znamená, že vysokoškolák ide robiť do McDonaldu, vytlačí stredoškoláka, ktorý zase zaberie pozíciu niekomu so základným vzdelaním. Miera nezamestnanosti preto so znižujúcim sa vzdelaním narastá. Súvisí to s tým, že ubudlo pracovných ponúk, a tak každý berie to najlepšie miesto. Pritom často nejde o pozíciu, na ktorú má vzdelanie,“ mieni Páleník.

Páleník v tejto súvislosti spomína aj zlé prepojenie trhu a školstva. Ak človek s vysokou školou skonči pri práci, na ktorú stačí stredná škola, vlastne štát zbytočne financoval päť rokov jeho života. Nie je to však len slovenský fenomén. O zle nastavenom školstve písali vo svojich článkoch i ekonómka Morsy či publicista Leonhardt. „Školské systémy sú často pozadu za praxou, preto je prechod zo školy do pracovného života kostrbatý či príliš zdĺhavý. Teraz, počas krízy, je tento prechod ešte viac komplikovaný,“ tvrdí Morsy.

A nie je príčina aj v samotných mladých? Čiastočne je. Podľa jedného kanadského prieskumu má typický súčasný tridsiatnik na krku toľko záväzkov ako typický 25-ročný zo 70. rokov. Mladí dospelosť, a teda i kariéru odsúvajú, no znova je to príčina i dôsledok. Kým kedysi mladí ľudia vedeli, že za svedomité štúdium budú odmenení dobrým zamestnaním, za kvalitnú prácu náležitou odmenou, dnes cítia skôr neistotu. Aj preto niektorí hľadajú dobrovoľne iné alternatívy, ako je bezútešné hľadanie si zmysluplného zamestnania.

Štyri mesiace bez práce a dosť?

O tom, že mladí sa snažia pomôcť si, ako sa dá, sami, svedčí aj skúsenosť Matúša Kociana z personálnej agentúry Lugera & Makler. Ten mladých nevníma ako ľudí, ktorí sa snažia odložiť si dospelosť a povinnosti, naopak, v mnohých prípadoch skôr ako workoholikov. Keď má porovnať tohtoročných uchádzačov o prácu s tými spred desiatich rokov, tvrdí, že súčasní sú na tom lepšie, keďže majú v mnohých prípadoch vyššiu profesionálnu a jazykovú znalosť. „Je cítiť aj dravosť a húževnatosť týchto kandidátov,“ dodáva.

Za nevýhodu mladých uchádzačov o prácu označuje preceňovanie svojich skúseností a neprimerané platové požiadavky. „U mladých kandidátov sa však požiadavky na plat znižujú zriedka. Je to spôsobené aj flexibilitou, slobodou. Mladí kandidáti sú ochotnejší dlhšie čakať na vhodnú pracovnú príležitosť,“ mieni Kocian. Zároveň potvrdzuje slová o zvyšovaní šance na prácu s lepším vzdelaním. „V súčasnosti vnímame situáciu na Slovensku tak, že firmy dokážu zamestnať aj mladých ľudí v prípade splnenia požiadaviek. Závisí aj od vzdelanostnej úrovne,“ uzatvára Kocian.

Vzdelanie, ktoré bude prepojené s praxou a nebude vytvárať prekvalifikovaných, no nepoužiteľných zamestnancov, je teda najčastejšie skloňovaným riešením nezamestnanosti mladých. Ktorá už dlhé desaťročia býva globálne dva až trikrát vyššia, než tá celospoločenská. „Z dlhodobého hľadiska nie je nič dôležitejšie, než práve zlepšenie vzdelávacieho systému, a to na všetkých stupňoch, teda od škôlok až po univerzity,“ myslí si Leonhardt. Kým školy budú zatvárať oči pred tým, koho firmy reálne potrebujú, nezamestnanosť mladých bude permanentným problémom.

V tomto ohľade by krátkodobo mohli pomôcť rekvalifikačné kurzy či školenia. Podľa Páleníka sa však na Slovensku využívajú veľmi málo. „Na porovnanie – v Rakúsku dávajú na vzdelanie jedného nezamestnaného 5– až 6-tisíc eur, u nás 10 eur. Treba však dodať aj to, že tam robia s menším počtom ľudí. Kým v Rakúsku pripadá na jedného dlhodobo nezamestnaného 100 pracujúcich, v takej Rimavskej Sobote na jedného bez práce – iba 1,2 človeka, ktorý má zamestnanie,“ vysvetľuje Páleník.

Nezamestnanosť mladých má byť podľa stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya aj témou summitu EÚ, ktorý sa uskutoční koncom tohto mesiaca. „Musíme dať mladým ľuďom garanciu, že budú mať tréning, vzdelávanie alebo zamestnanie v priebehu štyroch mesiacov od odchodu zo školy,“ vyjadril sa Van Rompuy. Iniciatíva, ktorá má zaručiť, že mladí neostanú bez práce viac ako štyri mesiace, bude stáť 6 miliárd. Je určená pre regióny, kde nezamestnanosť mladých presahuje 20 percent. V prípade Slovenska ide o všetky okrem Bratislavy.

Podľa Morsy by však viac práce pre mladých mohol priniesť aj duálny pracovný systém, ktorý by dostatočne chránil klasických zamestnancov, zároveň by nerobil žiadne prekážky tým, čo chcú pracovať flexibilne na dohodu či inú formu dočasnej spolupráce. Ekonómka je tiež za zlepšovanie podmienok na podnikanie. Nie je nič nové na tom, že nové firmy prinesú investície a zamestnanosť. V každom prípade každý z expertov podotýka, že je to problém, ktorý nevyrieši výlučne štát či výlučne trh.

Pravý čas na podnikanie

Ako pripomína svetová sieť neziskových spoločností, ktoré podporujú pracovné príležitosti pre mladých – Youth Business International – nezamestnanosť nových generácií je časovanou bombou. V súčasnosti sa týka približne 358 miliónov ľudí na celom svete a jej dôsledky stáli aj za mnohými nepokojmi v rozvojových krajinách. Na druhej strane, ako organizácia pripomína – ide o problém, ktorý spája rozvojové a rozvinuté krajiny. Príkladom môžu byť protesty v Španielsku či Grécku, kde je bez práce takmer polovica mladých.

Youth Business International preto ponúka ešte jedno, nie veľmi spomínané riešenie. Uľahčiť mladým ľuďom štart do vlastného podnikania. Aby nielen získali prácu, ale nové pracovné miesta priamo vytvárali. Je veľmi pravdepodobné, že sa obklopia rovesníkmi. Napokon možno to sledovať aj na Slovensku, kde už pár nadšencov spustilo cez kreatívne nápady či povedzme lepší prístup k zákazníkom vlastné firmy. Je to, samozrejme, riziko, ale práve v tomto veku, bez vážnych záväzkov, môže byť pre štart podnikania správny čas.

Stoja teda absolventi, ktorých v posledných dňoch a týždňoch vypustili stredné a vysoké školy do džungle pokrízového pracovného trhu, skutočne na rázcestí medzi zúfalstvom a vyhynutím? Bez pomoci (podpora vzdelania, rekvalifikácie, znižovanie namiesto navyšovania prekážok pri podnikaní…) to nebude ďaleko od reality. A ak im ostatná spoločnosť naďalej bude len cynicky hovoriť, nech si z ponúkaných možností vyberú tú správnu… Frustrovaná stratená generácia môže v dospelosti rozpútať podobné peklo ako v minulom storočí rozpútali súčasníci tej literárnej Stratenej generácie.

Aké opatrenia proti nezamestnanosti mladých robí Slovensko?

Slovensko má vysokú mieru dlhodobej nezamestnanosti ovplyvnenú najmä nezamestnanosťou medzi mladými a nezamestnanými s nízkou kvalifikáciou, okrem toho má nízku mieru zamestnanosti starších ľudí.

Ministerstvo práce v novembri minulého roka pripravilo dva národné projekty zamerané na podporu vytvárania pracovných miest vo verejnom a súkromnom sektore pre mladých nezamestnaných do 29 rokov, chce nimi vytvoriť až 14-tisíc pracovných miest.

V projekte určenom pre súkromný sektor sa do konca mája 2013 podporil vznik 6 855 nových pracovných miest a ministerstvo eviduje žiadosti o poskytnutie príspevkov na podporu vytvorenia ďalších 1 812; pridanou hodnotou týchto nových miest je garancia udržateľnosti pracovného miesta.

Do 31. decembra 2013 sa má pripraviť systém, ktorý zabezpečí, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení školy.

Pracuje sa aj na opatreniach strednodobého charakteru – identifikáciu potrieb zručností na trhu práce a dopytu po pracovnej sile, a to prostredníctvom Národnej sústavy povolaní – celoštátneho, jednotného informačného systému opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta.

ZDROJ: MPSVR SR

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba