Čím je príjem živnostníka vyšší od tejto úrovne, tým zaplatí štátu na budúci rok viac. Naopak, napríklad podnikateľ s hrubou mesačnou tržbou 300 eur dostane v čistom miesto 140 eur sumu 160 eur. Dosahy na živnostníkov sa oproti pôvodným plánom zmiernili. Na reforme však týmto spôsobom štátna kasa stratí ročne 30 miliónov eur.
Časť vládnych poslancov navyše nechce, aby podnikatelia prišli o možnosť znížiť si základ dane o 40-percentné paušálne výdavky. Tie sa v minulosti zavádzali pre zjednodušenie účtovníctva. Po novom si podnikatelia majú znižovať základ dane len do výšky 200 eur. ,,To je neprijateľná zmena," konštatoval poslanec Anton Marcinčin (KDH). Podľa neho by sa tak mohli časti živnostníkov zvýšiť administratívne náklady, rozmohol by sa čierny obchod s faktúrami a časť drobných podnikateľov by to od podnikania mohlo odradiť.
Rezort financií sa bráni, že zvýšenie administratívnej záťaže nie je jednoznačné. ,,Síce sa zavádza strop na paušálne výdavky, no treba dodať, že veľká časť podnikateľov nemusí viesť ani jednoduché účtovníctvo. Stačí evidencia príjmov a výdavkov, čo je minimálna administratívna záťaž," povedal Martin Jaroš, hovorca ministerstva.
Zhoda však je na výške odvodov pre malých podnikateľov. Po novom by mali platiť 13-percentné sociálne a deväťpercentné zdravotné odvody. Minimálne odvody by tak klesli na necelých 140 eur zo 160 eur v budúcom roku. Takmer dvojnásobne by sa mal zvýšiť aj minimálny vymeriavací základ a do skupiny platiteľov minimálnych odvodov by spadlo viac ľudí.
Aj keď premiérka Iveta Radičová po rokovaní koalície potvrdila, že platiteľom minimálnych odvodov záťaž klesne, čistý príjem by časti z nich mohla ovplyvniť znížená odpočítateľná položka. Prilepšiť v čistom by si tak nemuselo všetkých 80 percent živnostníkov, ktorí platia odvody z minima, ale len približne polovica zo všetkých živnostníkov.
,,Živnostenský stav ako celok pocíti zníženie daňovo-odvodovej záťaže. Čisté príjmy pritom stúpnu veľkej časti malých podnikateľov s nízkymi zárobkami," spresnil Jaroš. Akej skupine živnostníkov by však mali zostať súčasné príjmy a koľko si ich, naopak, pohorší nie je zatiaľ jasné.
Na konkrétne prepočty čakajú aj samotní drobní podnikatelia. Po prvých správach sa im však nepáči zvýšenie odvádzaných dávok lepšie zarábajúcim podnikateľom. ,,Návrh je čerstvý a momentálne robíme prepočty," povedal Vladimír Sirotka, šéf Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov. Nie je však nadšený najmä zmenou v paušálnych výdavkoch, ako aj väčšej záťaži solventnejších živnostníkov či dohodárov.
Pri dohodároch zmeny pocítia ľudia s príjmom nad 190 eur mesačne. Kým človek pracujúci na dohodu zarobí po úroveň životného minima, nemusí štátu platiť ani odvody, ani dane. Ak však túto hranicu prekoná, zaplatí 10 percent do Sociálnej a deväť percent do zdravotnej poisťovne. V praxi tak dohodárovi s cenou práce 525 eur klesne čistý príjem z 500 eur na necelých 380 eur.
Zmeny by sa tak podľa predstáv koalície nemali dotknúť ľudí, ktorí si cez dohodu skutočne iba privyrábajú. Negatívne by ich mali, naopak, pocítiť ľudia, ktorí sa takto vyhýbajú plateniu odvodov. ,,Dohoda je kompromisom. Aj my sme mali trocha iné predstavy, ako asi každá strana. Výsledná podoba je ale taká, aby mal každý pocit, že sa s ňou stotožní," potvrdil Ivan Švejna (Most).
Aj po rokovaní koalície však zostali zachované výhody pre zamestnancov. Tí by si mali mesačne polepšiť priemerne od päť do desať eur v závislosti od výšky príjmu. Najmä lepšie zarábajúci by mali pocítiť aj obmedzenie milionárskej dane. Po novom by mali vyššie dane platiť iba ľudia, ktorých ročný príjem presiahne približne 2 767 eur miesto súčasných 1 774 eur v hrubom mesačne.
Celkovo by si tak mala väčšina pracujúcich na Slovensku reformou polepšiť. Tým však zmeny prestávajú byť rozpočtovo neutrálne a štát bude musieť doplatiť približne 30 miliónov eur. Podľa ministerstva financií by sa však vyššie náklady na reformu nemali odraziť na deficite. Vykryť by sa tak mali zo štátnych úspor.